Strop pre dlh je neúčinný nástroj

Aký dopad by to malo na USA, ak by sa politici do 2. augusta nedohodli?
Podľa mňa je veľmi pravdepodobné, že sa dohodnú. Ide totiž aj o ich platy a voličské hlasy, ktoré by okamžitým zastavením výdavkov štátu stratili.

Nebude sa podľa Vás podobný scenár v krátkom čase opakovať?
USA napriek údajnému ekonomickému rastu hospodária s obrovským deficitom. Na každý štátom minutý dolár si musia požičať viac ako 40 centov. Takáto diera vo verejných financiách sa dá zaplátať len radikálnym zvýšením daní v kombinácii so zásadnými škrtmi v sociálnom systéme, na ktoré však nie je americká spoločnosť podľa všetkého pripravená. Najpravdepodobnejším scenárom je preto monetizácia štátneho dlhu centrálnou bankou a jeho znehodnotenie vysokou infláciou.

Ako sa dá vyhnúť tomu, aby USA opäť nemuseli pristúpiť k zvyšovaniu dlhového stropu. Do akej výšky je vôbec možné ho zvyšovať?
Ako ukazuje história, dlhový strop je možné zvyšovať neustále. Od roku 1940 bol posunutý 90-krát. Ide preto o neúčinný nástroj kontroly rastu verejných výdavkov.

Čo by bolo pre americkú ekonomiku lepšie, zvýšenie daní či radikálne škrty?
Vzhľadom na to, že polovica dlhu je v rukách zahraničných subjektov, sa z hľadiska americkej ekonomiky ako celku najvýhodnejšie javí znehodnotenie dlhu vysokou infláciou alebo menovou reformou.