31.12.2012, 00:04

Komentár HN: Roje odborníkov z prelomu rokov

Experti s odhadmi nepoľavujú ani potom, čo nepredvídali jednu z ekonomických katastrof.

ivan_szabo.jpg

Na prelome rokov sa vyroja experti, analytici, komentátori, guruovia, politici či vizionári. Všetci chcú a majú čo povedať svetu, ako sa bude v nasledujúcich 12 mesiacoch vyvíjať. Ich predpovede sú často úplne protichodné. Niektoré vyzerajú tak, akoby boli výsledkom nočného brainstormingu podporeného možno až zákonom zakázanými stimulantmi. Iné sa snažia vychádzať zo zberu štatistických dát siahajúceho desaťročia, ak nie storočia dozadu. Ďalšie chcú odhadovať neodhadnuteľné náhodné udalosti. A politici sa usilujú presvedčiť ľudí, že už bude lepšie, vštepujúc nám do podvedomia, že určite vďaka nim.

Je zarážajúce, že všetci experti so svojimi odhadmi nepoľavujú ani potom, čo nedokázali predvídať jednu z najväčších ekonomických katastrof. Nazvime ju druhou svetovou hospodárskou krízou. Bol vizionárom šéf americkej centrálnej banky Fed Bernanke, alebo exprezident Európskej centrálnej banky Trichet? Varovali pred krízou ministri financií USA alebo Nemecka, experti Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie alebo OECD či neslávne slávne ratingové agentúry? Darmo teraz hovoria, že znamení bolo veľa. Šancu na ich zvýraznenie mali pred rokmi. Nie teraz, keď si pozerajú niekoľkoročné tabuľky s HDP, dlhmi, deficitmi, zahraničnoobchodnou bilanciou či bežným účtom. Načo im bol zber údajov, keď aj tak tu nikdy predtým nebola realitná kríza prerastená do krízy bankovej, finančnej a vrcholiaca svetovou ekonomickou recesiou, aby sa ešte pohrala s krízou dlhovou v eurozóne a lavírovaním okolo rozpočtu v USA. Aj kríza internetových firiem „dot.com bubble“ na prelome tisícročí bola jedinečná. A možno o pár rokov zase príde nejaká unikátna, ktorá nezapasuje do prognostických modelov dnešných expertov.

Po páde železnej opony vhupli postkomunistické štáty do reálneho kapitalizmu. Jedným z meradiel vyspelosti ekonomiky bolo napríklad zadlženie domácností k vkladom. Ešte pred desiatimi rokmi nás západní bankári považovali za zaostalých, keďže ľudia mali na vkladných knižkách viac, ako boli zadlžení. Aj preto sem prišli, aby dali úvery a na nich zarobili. Kríza však ukázala, v ktorých vyspelých západných krajinách musel štát zachraňovať banky so zlými úvermi a malými vkladmi. Podobná chamtivosťou motivovaná situácia bola aj na úrovni štátnych dlhopisov. Kto však mohol vedieť, že mierne rizikové Grécko sa zmení na extrémne nebezpečné zrnko piesku vo vratkom stroji menovej únie Európy? Prečo by manažéri rizika v bankách nemali nakupovať dlhopisy Grécka, keď po prvé, mali tak pekné výnosy a po druhé, krajina bola členom elitného klubu? Kto z odborníkov vedel, že grécke dlhopisy čaká zostrih? A čo „machri“ z Medzinárodného menového fondu, ktorí najskôr naordinovali Grécku miliardové škrty: znižovanie platov, prepúšťanie, skresanie vládnych investícií a potom vyrátali, že krajina sa vráti k rastu o dva roky, že bude znižovať dlh aj deficit. Odvtedy už niekoľkokrát svoje výpočty korigovali až do fázy, že zistili, že škrty neprinesú okamžitý rast a že je potrebné odpustiť Grécku čoraz viac pôvodných dlhov.

Niektoré odhady uznávaných aj samozvaných expertov máme za sebou. Niektoré nás iba čakajú. Isté je jedno. Ak sa z tisíc prognostikov jednému podarí urobiť najbližší odhad, on bude najviac kričať. 999 sa bude ticho pripravovať na ďalšiu expertnú predpoveď na rok 2014.

ivan_szabo_m.jpg
Ivan Szabó

komentátor HN