23.04.2012, 00:10

Mýtus o gréckom nešetrení (komentár dňa)

Tvrdiť, že Grécko nešetrí podľa plánov, je zavádzanie. Problémom je príjmová stránka rozpočtu.

Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters
Naivná predstava eurozóny, že všetci budú zvyšovať dane a šetriť, pričom ekonomiky budú rásť a následne každý vyrastie z dlhu, a že rozprávka o európskom supersociálnom štáte, ktorý dá svojim občanom nesplniteľné hory-doly a je dlhodobo perfektne udržateľný, bude mať pekný koniec, sa rúca. 

A keď niečo nefunguje, tak sa klame. Klame sa napríklad, že euroval zachránil eurozónu, klame sa o tom, že zachraňovanie insolventných krajín zo strany ECB vôbec nemá nič spoločné s rekordnými cenami palív, a klame sa aj o tom, že problémové krajiny nešetria tak ako sa zaviazali. A práve tomuto údajnému nešetreniu sa budem venovať v dnešnom komentári.

Pozrime sa na čísla z Grécka. V rámci strednodobej fiškálnej stratégie, ktorej prijatie bolo podmienkou Trojky na uvoľnenie piatej tranže v júni minulého roka, sa na rok 2011 počítalo s príjmami verejnej správy 96,0 mld. a s výdavkami 112,7 mld. eur.

A teraz sa pozrime na to, ako to dopadlo. Podľa Európskej komisie boli v roku 2011 príjmy verejnej správy 88,5 mld. a výdavky 108,5 mld. (grécke ministerstvo financií dokonca hovorí o 85,9., resp. 110,7 mld., tvárme sa však, že veríme krajším číslam z Európskej komisie). Grécko teda podľa Európskej komisie minulo v roku 2011 o 4,2 mld. menej, ako sa zaviazalo a dokonca o 5,7 mld. menej ako v roku 2010. Deficit k HDP ale klesol len minimálne z 10,6 % na 9,3 % , a to z toho dôvodu, že príjmy podstrelili prognózy o 7,5 mld. eur, a HDP kleslo výraznejšie než sa prognózovalo. Takže tvrdiť, že Grécko nešetrí, ako sa zaviazalo, je číre zavádzanie. Problémom Grécka je primárne príjmová stránka štátneho rozpočtu, a nie výdavková.

Očakávané vs. skutočné grécke príjmy a výdavky (ľavá os) a deficity (pravá os) v mld. eur


Kde teda nastal v Grécku problém? Strednodobá fiškálna stratégia počítala s poklesom nominálneho HDP z 230 mld. na 225 mld., podľa gréckeho štatistického úradu však bolo nominálne HDP v roku 2011 na úrovni 215 mld. eur. Logicky, pokiaľ štát minie menej peňazí, ktoré si požičia zo zahraničia, a pokiaľ zoberie ľuďom viac na daniach, tak nemôže čakať, že domáci dopyt bude rásť, a pri najnižšej zahraničnej konkurencieschopnosti v eurozóne to taktiež nie je možné čakať ani pri exportoch (najmä keď sa dvíhajú dane a časť spoločností sa relokuje).

Pokiaľ by bol zachovaný podiel z príjmov štátneho rozpočtu na HDP s akým sa počítalo, tak Grécko pri nižšom HDP vyberie len 91,6 mld., zvyšných 3,1 mld. čo chýba oproti prognózam buď prešlo pri vyššom zaťažení do čiernej ekonomiky (keby sa peniaze, čo odišli do čiernej ekonomiky, vybrali na daniach, tak to aj tak to veľa nerieši, pretože by ešte viac poklesol domáci dopyt a s ním aj HDP), alebo odišlo do zahraničia.

Ale Trojka a Gréci sú nepoučiteľní, a naďalej produkujú jeden hyperoptimistický scenár ekonomického rastu a výberu daní za druhým. Tabuľka nižšie ukazuje výhľad rastu gréckej ekonomiky na roky 2011-2015 z prvého gréckeho balíčka (05/10), zo Strednodobej fiškálnej stratégie (06/11) a z druhého balíčka (03/12). Samozrejme, nič sa zatiaľ nenapĺňa, a tak si viem ťažko predstaviť, že Grécko plánujúce zosekať deficit 9,3 % (podľa EK) pod 3 % do roku 2014, s s poklesom ekonomiky za dva roky len o 4,3 %. (Inak za zmienku stojí v tabuľke aj zvýšenie odhadov rastu od roku 2014 v marcovej správe metódou bulharskej konštanty, t.j. v roku 2020 potrebujeme dlh Grécka k HDP na úrovni 120 %, tak keďže nám klesá súčasný rast, tak potrebujeme dosadiť vyšší budúci.

Podľa Európskej komisie sa o tento vysnívaný ekonomický rast majú postarať stále dookola omieľané štrukturálne reformy, ktoré majú byť akýmsi čarovným prútikom vyriešenia problémov dnešného západného sveta, ktorý od začiatku osemdesiatych rokov žije v jednom neustále sa pritvrdzujúcom monetárnom stimule skrz konštantný pokles úrokových sadzieb, rast množstva peňazí v ekonomike a rast objemu dlhu (aj k HDP).

Jediná štrukturálna reforma, ktorá v dôsledku centrálneho plánovania štrukturálne totálne zdeformovanému Grécku z môjho pohľadu pomôže, je vyhlásiť bankrot a odísť z eurozóny začať odznova s ďaleko nižším dlhovým bremenom a s ďaleko vyššou konkurencieschopnosťou a hlavne bez príkazov Veľkého brata z Bruselu, ktorého jediným doterajším účinným krokom voči dlhovej kríze bolo vytlačenie bilióna eur na tri roky (aj ten už prestáva zaberať).

Pokles daňových príjmov a problém so znižovaním deficitov čaká aj ďalšie krajiny, ktorých ekonomický rast bol primárne ťahaný zadlžovaním sa verejnej a súkromnej sféry. V Portugalsku, ktoré je ďalšou krajinou na odstrel, síce na rok 2011 čísla sedia, ale aj to len vďaka tomu, že si krajina pomohla účtovníckou fintičkou znárodnenia privátnych dôchodkových úspor zamestnancov štyroch bánk (okolo 3,3 % HDP), ktoré sa v národných účtoch okamžite prejavili ako príjmy, pričom záväzky budú realizované až v budúcnosti. De facto si teda požičalo od budúcich dôchodcov. Tak isto si pomohla krajina v roku 2010, kedy znárodnila tri dôchodkové fondy Portugal Telecom. Privátne dôchodkové fondy ale v Portugalsku pomaly dochádzajú, a tak tieto jednorázové „pôžičky“ na umelé navýšenie príjmov krajina nebude môcť robiť do nekonečna.

Portugalsko je však malá ryba a z môjho pohľadu sa druhému balíčku a reštrukturalizácii dlhu súkromných veriteľov po vzore Grécka nevyhne. Potom sa povie, že podobne ako Grécko zlyhalo aj Portugalsko, keď nedokázalo šetriť, a že tieto dva prípady sú výnimočné a ako inak nehrozí, že by sa zopakovali. Keď sa ale konsolidácia nepodarí v Španielsku, kde ešte ani nezačali šetriť a už je nezamestnanosť na úrovni takmer 24 %, tak už Trojka nebude môcť strčiť hlavu do piesku a klamať, že krajina nešetrí, a pri úspešnosti nula z troch krajín (Írsko ostáva otázne) bude musieť pripustiť, že pri niektorých krajinách tento postup nepomôže, a situácia sa bude dať vyriešiť len bankrotmi alebo vyššou infláciou.

Na šetrenie je už vo viacerých krajinách neskoro, na to sa malo myslieť keď centrálne banky uvoľňovali politiku a štáty a domácnosti následne ponúknuté vytlačené a namultiplikované peniaze s radosťou prijali vo forme nového dlhu, dnes im už pomôže len jeho likvidácia.

Kamil Boros
Kamil Boros

analytik X-Trade Brokers

Blog autora