08.10.2012, 00:10

Trojke netreba veriť ani číslo (komentár dňa)

Medzinárodní veritelia celý svet vodia za nos svojimi nezmyselnými výpočtami.

Grécka vlajka. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Prešlo len niečo vyše pol roka, aby sa opäť ukázalo, že Trojka namiesto toho, aby si pripustila, že zachraňovať insolventné Grécko bola chyba, bude radšej celý svet vodiť za nos hyperoptimistickými bulharskými konštantami, ktoré po dosadení do rovnice ukážu, ako je grécky verejný dlh udržateľný.

Pri prvom balíčku mal bez reštrukturalizácie dlh k HDP dosiahnuť vrchol v roku 2013 na úrovni 150 %, pri druhom balíčku to bolo už 165 %, a to dokonca po „dobrovoľnom“ odpustení 100 miliárd (cca 30 % celkového dlhu) od súkromných veriteľov, pričom dnes vyzerajú byť už aj tieto čísla nenaplniteľné.

V apríli som vo svojom komentári „Mýtus o gréckom nešetrení“ písal, že predpovedať nekonkurencieschopnej krajine s vďaka štátnemu rozhadzovaniu na dlh úplne zdeformovanou ekonomikou, ktorá plánuje za 3 roky znížiť deficit z vyše 9 % pod 3 %, pokles reálneho HDP za tieto 3 roky o 2,1 % v pravdepodobnom scenári (a o 4,5 % v pesimistickom scenári), je nerealistické.

Trojka síce zatiaľ mlčí, ale grécka vláda už zverejnila prvý návrh rozpočtu na budúci rok, ktorý počíta s poklesom HDP o 3,8 %, pričom Trojka počítala v pravdepodobnom scenári so stagnáciou a v pesimistickom (!!!) scenári s poklesom o 1 %. A taktiež ďaleko pod pesimistickým scenárom bude podľa posledných odhadov aj tohtoročná zmena HDP, ministerstvo financií počíta s poklesom o 6,5 %. Aj keď budem úplne mimo od realitu predpokladať, že Grécko naplní na súčasný a budúci rok plánované deficity na úrovni 6,6 % HDP, resp. 4,2 %, a skutočne ekonomika poklesne len o toľko, ako očakáva ministerstvo financií, tak dosiahne v roku 2013 dlh k HDP podľa mojich rýchlych prepočtov úroveň okolo 175 %.

Grécka vlajka. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Problém Grécka (a v menšej miere aj celého sveta) je ten, že keď začnete odstavovať ekonomiku od stimulov, tak sa začne rúcať celý domček z kariet, ktorý bol na týchto stimuloch postavený. Keď je raz domáca spotreba dotovaná vládnym míňaním na dlh pochádzajúci predovšetkým zo zahraničia, tak znižovanie výdavkov tlačí nadol domáci dopyt. Následne sa dostávajú do problémov domáci výrobcovia nastavení na to, že investície sú rentabilné len pri vyššom dopyte (to je pekný príklad toho, ako „stimulačné“ opatrenia na dlh deformujú kalkuláciu rentability v podnikovej sfére), čo sa prejavuje v prepúšťaní a bankrotoch, a to následne drží špirálu tlak na pokles dopytu roztočenú. Názorné príklady sú k nájdeniu TU , TU  alebo TU .

Ďalšia špirála je roztočená na úrovni verejných financií, kde z vyššie popísaných dôvodov neustále klesajúca ekonomická aktivita spôsobuje pokles daňových príjmov. Keď si však vláda chce udržať priazeň zahraničných verejných veriteľov, tak musí zatvárať diery v rozpočte a pri slabších než očakávaných daňových príjmoch buď ďalším znižovaním výdavkov alebo zvyšovaním daní. A tu sa opäť dostávame na začiatok predošlého odseku odpájania ekonomiky od stimulov, v tomto prípade deficitného hospodárenia, a tlačenie na pokles domácej spotreby.
Toto Trojka vo svojich prognózach plných hausnumer, v ktorých je ekonomika odstavovaná od jedného stimulu za druhým a pritom rastie, nezohľadňuje.

A možno je to všetko inak, že ja sa mýlim a „PHD štandarďáci“ z Trojky a novej gréckej vlády to majú naplánované tak, že ekonomiku privedú k rastu „produktívnymi“ investíciami ako je 30 miliónov eur do výstavby okruhu na formulu 1 v čase, kedy viaceré etablované okruhy (Nürburgring, Magny-Course, Spa...) hlásia finančné problémy...

Kamil Boros
Kamil Boros

analytik X-Trade Brokers

Blog autora