Americká stredná trieda je zruinovaná

Nezamestnanosť v Spojených štátoch presahuje 9%, rast je prinajlepšom priemerný. Viacero Američanov si láme hlavu nad jednoduchou otázkou: Kde je to razantné oživenie, ktoré prichádza po každom prudkom prepade? Odpovedať by sa dalo inou otázkou: Čo iné sa dá čakať, keď je stredná trieda, niekdajší pilier americkej ekonomiky, finančne zruinovaná?

Jej bohatstvo z veľkej časti rozprášil výbuch realitnej bubliny, jej príjmy už dlho ani nedokážu držať tempo s infláciou a jej vierou v budúcnosť otriasla najhoršia recesia od druhej svetovej vojny. Dlhoročný rast životnej úrovne kľúčovej časti populácie vystriedala prinajlepšom stagnácia, v horšom reálny pokles. Kríza len v plnej nahote odkryla vývoj, tiahnuci sa dve generácie späť.

Keď sa vyparia bilióny

Na ekonomiku sa môžeme pozerať z tisícov pohľadov, s pomocou stoviek indikátorov a štatistík. Ak sa sústredíme na strednú triedu, je vhodné začať s jedným jediným číslom: 7,38 bilióna amerických dolárov. To je asi polovica ročného výkonu americkej ekonomiky. O túto sumu podľa Fedu klesla hodnota bohatstvo Američanov v dôsledku krachu realitného trhu. O toľko prišli majitelia domov, ktorých ceny v celých Spojených štátoch klesli v priemere o 30%.

Problém je, že časť tohto bohatstva ľudia nikdy nevlastnili, len si na ne požičali. A keď cena domu klesla pod hodnotu hypotéky, stratu si nepripísala banka (teda ak dlžník rovno nevyhlásil bankrot), ani ten, kto dom postavil, ale majiteľ. S trochou nadsadenia možno situáciu popísať ako zlé investičné rozhodnutie, ktoré však urobili milióny domácností. Niektoré rodiny stratili všetko, niektoré len málo. V priemere ale ľudia prišli o 55% majetku uloženého v nehnuteľnostiach.

Bohatstvo väčšiny rodín spadajúcich do definície strednej triedy príliš veľké nie je - okolo 100 000 dolárov. Zhruba 22 miliónov domácností nachádzajúcich sa uprostred štatistického rozdelenia príjmov (teda zarábajúcich medzi 39 a 62 tisíc USD pred zdanením ročne) malo okolo 90% tohto bohatstva uložené v domoch, bytoch, víkendových chatách a iných realitách. Teraz im zostala asi polovica a tá druhá už neuvidí do konca života.

Tí majetnejší tiež zúčtovali veľké straty, samozrejme. Ich bohatstvo je však uložené hlavne v akciách, dlhopisoch, životnom poistení, investičných produktoch, umeleckých zbierkach atď. Hodnota týchto aktív síce počas najväčšieho výpredaja klesla viac ako v prípade nehnuteľností, lenže odvtedy sa stihla vrátiť na zhruba pôvodnú úroveň. S & P 500 v jednej chvíli odpisovali 56% najvyššej hodnoty, dnes je 13% pod vrcholom. Bohatí teda môžu hovoriť o oživení, zvyšok ťažko.

Zdravé základy rastu?

Stratiť úspory je síce tragédia, ale život ide ďalej. Človek predsa zarába, povedalo by sa. Lenže ani so mzdami to v posledných rokoch nevyzerá lepšie, aspoň pre strednú triedu. Ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia predstavoval podiel 20% rodín umiestnených presne v strednej príjmovej kategórii 17,5% celkových príjmov. Dnes je to 14,6% všetkých príjmov. Medzitým sa najlepšie zarábajúcim 5% populácie podiel na príjmoch zvýšil zo 17% na 22%.

Stredná trieda sa preto realít chytila ​​ako posledná šanca dobehnúť stratené roky. Tvrdá práca nestačila, kasíno burzového trhu nie je pre každého, málokto má odvahu staviť celoživotné úspory na akcie. Neustále rastúci trh nehnuteľností ľuďom ponúkol možnosť opäť snívať americký sen, a čo viac, míňať tak, ako keby dostávali každý rok slušne pridané. Je ťažké si plne do dôsledkov uvedomiť, ako tento fenomén za posledných desať rokov zdeformoval americkú ekonomiku.

Počas poslednej rally medzi rokmi 2003 a 2007 si podľa údajov Fedu vzali americké domácnosti úvery zabezpečené nehnuteľnosťou v hodnote 2,3 bilióna USD. Zhruba 1,3 bilióna z toho išlo na autá, lode, dovolenky, ploché televízory, iPhony a ďalšie typické produkty spotrebiteľského boomu. Tieto peniaze sa dostali do obehu a vytvorili milióny pracovných miest v USA, Číne, a ďalších rozvojových krajinách. V priebehu tých piatich rokov americká ekonomika rástla priemerným tempom 2,7% ročne, čo zodpovedá dlhodobému normálu. Bez realitnej bubliny, bez jej vyvolanej dodatočnej spotreby a bez miliónov zbytočne postavených domov by sa však rast blížil skôr 2%, a to je obrovský rozdiel. Pri 2,7% expanzii dokáže ekonomika vytvárať dostatočný počet nových pracovných miest, "len" dve percentá ale v amerických podmienkach predstavujú stagnáciu. Takéto tempo totiž vzhľadom k zvyšujúcemu sa počtu obyvateľov a rastu produktivity nestačí.

Chudobné roky ešte len prídu

Teraz musia domácnosti začať "investovať" peniaze do svojich domov, nie si na ne brať úvery. Snaha splatiť hypotéku a dlh na kreditnej karte obmedzuje množstvo peňazí, ktoré zostali na míňanie. Od roku 2007 tak došlo k zvráteniu predchádzajúceho vývoja: namiesto úverov istených nehnuteľnosťami v hodnote 2 biliónov USD vydali Američania 1,3 bilióna USD na splácanie hypotekárnych úverov.

Aj bilión dolárov ale v mori celkového dlhu domácností predstavuje len kvapku. Pomer dlh / disponibilný príjem v USA vyjadrený v percentách klesol zo 130% na vrchole boomu na 115%. To je ale stále viac ako 90% z roku 2000, 80% z roku 1989 a neuveriteľne nízkymi 60% z roku 1976 (pozri graf nižšie). Nikto pritom nevie, na akú úroveň musí súčasná zadlženosť zostúpiť, aby sa Američanom vrátil nákupný apetít. 

Ešte pred rokom Fed prognózoval, že americká ekonomika bude tento rok a budúci rok rast 4% tempom. Pred nedávnom odhad skorigoval na 2,8%, resp. 3,5%. "Nepoznáme presnú príčinu toho, prečo pretrváva pomalšie tempo expanzie," vyhlásil šéf centrálnej banky Ben Bernanke. Samotná príčina by pritom nemusela byť taká tajomná. Ľudia skrátka nemajú za čo míňať.

Podľa nedávno publikovanej štúdie McKinsey dosiahla kombinovaná úroveň verejného a súkromného dlhu v mnohých krajinách, vrátane USA, historických maxím. Na základe údajov z predchádzajúcich "odtučňovacích" období dospeli autori štúdie k tomu, že po začatí procesu oddlžovanie bude potrebné šesť až sedem rokov na redukciu vyššie uvedených pomerov o skromných 25%. Podľa aktualizovaných údajov McKinsey s tým zatiaľ vážne začal iba americký súkromný sektor (teda firmy a domácnosti). Plný dopad doposiaľ kompenzujú štedré výdavky federálnej vlády. Ale ako dlho ešte?

Vo Veľkej Británii, kde vláda Davida Camerona schválila program dramatických škrtov, vrátane niekoľkonásobného zvýšenia školného, ​​sa začalo šetriť už tento rok. Tamojšia centrálna banka v roku 2009 predpokladala, že rast v roku 2011 bude činiť 4%. Dnes už Bank of England odhaduje 2% a komerčné banky počítajú len s 1,5%. A to sa ešte poriadne nerozbehlo oddlžovanie britských domácností.

Spojené štáty škrty podobného rozsahu ešte len čakajú. Kongres teraz prerokúva balík úspor v hodnote 4 biliónov USD (teda 2% HDP) rozložený do desiatich rokov. Ak by zákonodarcovia poslúchli výzvy Medzinárodného menového fondu a znížili štrukturálny deficit o 7,5% do roku 2016, odkrojil by z očakávaného rastu v týchto rokoch ďalších 0,5 - 0,75% ročne. Povzbudivé nie sú ani závery analytikov McKinsey. Skutočné oddlžovanie (teda štátu i občanov) podľa nich obvykle strieda recesia trvajúca rok až dva. Ben Bernanke zrejme neznížil prognózy naposledy.

(Zdroje: Economist, MarketWatch, AP)