Američania sú závislí od potravinových lístkov

Nezamestnanosť v Spojených štátoch opäť rastie (naposledy na 9,2%). Kongres sa s prezidentom Obamom chystá uzavrieť dohodu, ktorej výsledkom bude pravdepodobne mix vyšších daní a zníženia federálnych výdavkov. Pre viac ako 44 miliónov obyvateľov USA, ktorí sú teraz závislí na potravinových lístkoch, tak budúcnosť nevyzerá príliš ružovo.

Federálny program, ktorý prostredníctvom virtuálnych peňazí nahratých na čipovú kartu (papierové kupóny boli kvôli zabráneniu stigmatizácie nositeľov zrušené v roku 2008) príjemcom zaisťuje prístup k potravinám a nealkoholickým nápojom, sa stal ďalším predmetom nezmieriteľných hádok medzi demokratmi a republikánmi. Najprv vymenovaní ho považujú za nedotknuteľnú sociálnu poistku, zatiaľ čo odporcovia varujú pred neudržateľným rastom výdavkov na jeho fungovanie.

Nejde však o malé sumy. V roku 2008 predstavoval rozpočet programu 35 miliárd USD, vlani už to bolo 65 mld USD. Tomu zodpovedajú aj údaje o účasti. Posledných dvadsať rokov pred krízou poberalo potravinovú podporu v priemere 23 miliónov Američanov, po recesii sa toto číslo takmer zdvojnásobilo a pri viac ako 44 miliónoch je najvyššie od začiatku vydávania potravinových lístkov v roku 1939. Každý deň sa teraz hlási 20 000 nových záujemcov. A to ešte ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré peniaze rozdeľuje, predpokladá, že sa na úradoch zaregistrujú len dve tretiny ľudí, ktorí majú na ochranu pred hladom nárok. Príjemcovia nesmú poberať viac ako 130% minimálnej mzdy, čo je hranica, ktorá v štvorčlennej rodine zodpovedá ročnému príjmu 28 000 USD. Nasledujúci obrázok znázorňuje účasť v programe podľa štátov únie. Čím tmavšia farba, tým viac obyvateľov je na výživovej pomoci závislých. Údaje sú z roku 2005.

A ani varovaniu demokratov pred neodhadnuteľnými následkami zoškrtania programu nechýbajú pádne argumenty. Priemerný účastník programu dostáva 133 dolárov mesačne (strop je 200 USD) a toto číslo bude so zavedením úsporných opatrení klesať. Vo Washingtone, D.C. a Mississippi je na lístkoch závislý každý piaty občan. Polovicu všetkých príjemcov na federálnej úrovni tvoria deti, čo okrem iného znamená, že čipovú kartu s americkou vlajkou, na ktorej sa kredit nahráva, teraz k nákupom jedla používa každý štvrtý občan USA mladší ako 18 rokov. Len 14% domácností využívajúcich potravinovú pomoc žije nad hranicou chudoby. Majetok a úspory priemernej rodiny v programe činia 101 dolárov. Keďže príjemcovia sú na tom väčšinou tak zle, že peniaze ihneď minú, je stimulačný efekt pre ekonomiku podľa Moody´s Analytics najvyšší zo širokej palety všetkých federálnych sociálnych programov: každý rozdelený dolár prinesie hospodárstvu 1,73 dolára. Pri podpore v nezamestnanosti je to 1,62 dolára.

Zástancovia programu tvrdia, že práve rýchla expanzia počas recesie a po jej odznení je dôkazom jeho funkčnosti ako vstavaného stabilizátora ekonomiky. Dávky v nezamestnanosti možno v USA v súčasnosti poberať 99 týždňov, pričom budúci rok sa lehota skráti na šesť mesiacov. Nikto presne nevie, koľko ľudí už vyčerpalo svoj nárok, pretože federálne úrady sa nepokúšajú tieto údaje zisťovať. Isté je, že skoro polovica z armády 14 miliónov nezamestnaných je bez práce viac ako pol roka, takže od prvého januára títo ľudia nedostanú ani cent. Bezdetní a zdravotne spôsobilí dospelí síce nesmú potravinové lístky dostávať viac ako tri mesiace v priebehu troch rokov, ale v časoch vysokej nezamestnanosti toto pravidlo neplatí, takže čisto na lístkoch bude od budúceho roka závislé ešte väčšie percento chudobných. Nárok na ne nemajú len novo prichádzajúci imigranti a ľudia odsúdení za drogové prečiny. Republikáni chcú, aby výdavky na výživovú pomoc klesli od roku 2015 o 20% a aby program prešiel do iného režimu, kedy štáty dostanú maximálnu kvótu, ktorú budú smieť prerozdeliť.

V záujme zachovania úverového ratingu USA tak prezident Obama asi bude musieť obetovať aj hladných.

(Zdroj: New York Times, The Economist, Food Research and Action Center)