29.09.2013, 00:00

India vyhráva vojnu so zlatom

Indická vláda zvýšila clona dovoz zlatých šperkov z iných krajín. Chce tak povzbudiť nákupy zlatých šperkov vyrobených doma.

India vyhráva vojnu so zlatom

Prvé dva dni týždňa drahé kovy len oscilovali okolo svojich predchádzajúcich hraníc. Zlato sa motalo v rozmedzí od 1310 do 1330 USD. Striebro kopírovalo tento trend a bolo v rozmedzí od 21,4 do 21,9 USD. V stredu zažilo zlato mierny nárast oproti striebru, ktoré ostalo viac menej na rovnakých úrovniach z predchádzajúcich dní. Posledné dva dni v týždni boli o niečo zaujímavejšie. Zlato sa snažilo dosiahnuť hranicu 1350 USD avšak neúspešne. Striebro sa snažilo udržať sa na 22 USD.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1336,2 USD, čo bolo o 10,6 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 21,78 USD a klesla o 0,02 USD. Tieto cenové pohyby sa prejavili i na pomere ceny zlata a striebra, ktorý je na úrovni 61,35 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 61,35 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 60,81). To znamená, že tento týždeň si striebro oproti zlatu opäť pohoršilo. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 230,31 a v porovnaní s minulým týždňom mierne klesol o 2,78 USD. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 93,74 a klesol o 2 USD. Krátke koncentrované pozície veľkých bánk (stávka na pokles ceny) na COMEXe sa minulý týždeň znížili na striebre, avšak vzrástli na zlate.

Tak, ako sme písali minulý týždeň, ceny drahých kovov reagovali na správy okolo dlhového stropu USA. Demokrati ho chcú zvýšiť, iná sa tvári, že zvýšenie nepodporia. Vzhľadom na to, že dlhový strop dvíhali zákonodarci v USA už viac ako 100 krát od roku 1940, myslím, že sa to podarí i teraz. Možno s troška väčším cirkusom a krátkodobým vplyvom na trhy. Dlh v USA dosahuje už viac ako 16,7 biliónov USD a škrty výdavkov vzhľadom na súčasnú politickú situáciu v krajine, nie sú pravdepodobné. Čas ostáva do 17.10; takže dovtedy bude cena drahých kovov od týchto politických tančekov závislá.

Indexy ťažiarov opätovne mierne stúpli, aby ku koncu týždňa klesli. Vyzerá to, že špekulatívne nákupy striebra sa mierne oslabili a pomer zlata a striebra sa opätovne pomaly dostáva na úrovne pred letom, kedy sme dosahovali maximum 1 ku 67. Najbližšie týždne budú drahé kovy pravdepodobne najviac reagovať na správy z amerického kongresu v spojení so zvýšením dlhového stropu. Vyzerá to, že nedostatok fyzického kovu na trhu sa pomaly vytráca, čo je pravdepodobne dôsledok prázdnin v Číne a stále existujúcich reštrikcií dovozu zlata do Indie. V najbližšej dobe, ak sa nestane niečo výnimočné, je preto nepravdepodobné, že by sa ceny kovov hýbali výrazne smerom hore alebo dole.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Indická vláda stále vyhráva vojnu so zlatom

Čoby to bol týždeň bez správy z Indie. Tá zvýšila clo na dovoz zlatých šperkov z iných krajín na 15 % z 10 %. Dovozné clo vo výške 10 % na zlaté nespracované tehly ostalo nezmenené. India chce týmto spôsobom povzbudiť nákupy zlatých šperkov, ktoré sú vyrobené v Indii. Výrazný dopad na dovoz zlata do krajiny to však mať nebude, pretože väčšinu importov tvorili nespracované zlaté tehly. Dovozcom skôr spôsobuje problém naplnenie pravidla 80 % dovozu a 20 % vývozu. Z tohto dôvodu už cena zlata stúpla nad spotovú cenu na londýnskom trhu o 35 USD. Tento rok sa predpokladá, že India dovezie kumulatívne len 750 ton zlata, čo je približne o 100 ton menej ako minulý rok.

Celkom zaujímavá situácia nastala na trhu so zlatom tesne pred nedávnym oznámením FEDu o tom, že nezastaví nákupy svojich dlhopisov. Pár minút pred oficiálnym zverejnením správy FEDu zobchodoval niekto na trhu približne 4300 kontraktov (t.j. 13,37 ton zlata), pričom cena skočila ihneď o 11 USD vyššie. Po zverejnení rozhodnutia monetárnej komisie FEDu sa samozrejme cena šplhala ďalej. Otázkou ostáva, či to bolo skvelé investičné rozhodnutie, alebo vedel niekto niečo pred zverejnením oficiálnej správy?

O navrátení zlata do svojej krajiny uvažujú ďalší aktivity. Tento krát vo Fínsku. Fínsko vlastní približne 49,1 tony zlata, ktoré je rozmiestnené po celom svete. Najviac však drží Fínsko v Bank of Englad. Skupina aktivistov sa snaží, aby bolo zlato vrátené späť do krajiny. Ďalšia iniciatíva po Nemecku, Švajčiarsku, Venezuele a Poľsku. Na Slovensku zatiaľ nič podobné neevidujem. Pred prezidentskými a európskymi voľbami to ale možno niekoho napadne. Slovensko má totižto 31,8 tony zlata a je na 52 mieste spomedzi krajín, podľa štatistík MMF.

5 ročné vyšetrovanie manipulácie s cenou striebra sa skončilo. Aj keď hlavný komisár Bart Chilton viac krát naznačoval, že existujú podozrenia z manipulácie s drahými kovmi, komisia pre obchodovanie komoditných futures kontraktov konštatovala, že nenašla žiadne dôkazy, ktoré by viedli k možnosti obvinenia konkrétnych ľudí.

Podľa Medzinárodného menového fondu v auguste opätovne nakupovalo zlato Rusko a Kazachstán. Naopak Mexiko svoje zlato predávalo. Rusi zvýšili svoje oficiálne rezervy o 12,7 tony na 1015 ton. Najväčším nákupcom však bolo Turecko, ktoré nakúpilo 23,4 tony zlata.

Merkelová zaznamenala víťazstvo, ale Nemecko prehralo

Nemecké voľby – vlastne najdôležitejšie európske voľby – skončili víťazstvom Angely Merkelovej. Na strane druhej prehrala reformná politika v Nemecku. Očakáva sa totižto, že Merkelová zostaví vládu s druhou najsilnejšou stranou – nemeckými socialistami. To bude znamenať množstvo kompromisov v oblasti ekonomických, či sociálnych politík, či možný úplný koniec rétoriky úspor a šetrenia. Aj keď je pravda, že sa veľa v Európe nešetrilo, nemecký kompromis k tomu môže výrazne prispieť. Zároveň to bude znamenať, že daňoví poplatníci budú zachraňovať naďalej zadlžené štáty, či ich bankový sektor. Zaujímavosťou volieb bol výsledok len vo februári vzniknutej nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa len tesne nedostala do parlamentu, avšak bola schopná ukradnúť voličov hlavne z radov Merkelovej strany (230 000) a od FDP (330 000).

Tak, či onak silné Nemecko potrebujeme. Hlavne kvôli tomu, že v ostatných krajinách Európy je omnoho väčší chaos. Príkladom je Taliansko, kde každú chvíľu padá vláda. Dôvodom je Berlusconi. Pád vlády však môže mať veľmi neblahé dôsledky na obsluhu talianskeho dlhu. Taliansky premiér je však pokojný a povedal, že „Taliansko je dôveryhodná krajina, ktorá má pod kontrolou, ako svoj rozpočet, tak dlh.“ To mu však nie každý verí. Aj keď je faktom, že Taliansko sľúbilo, že bude pokračovať vo fiškálnej konsolidácií a dokonca údajne pripravuje i reformu trhu práce, aby podporilo tamojších podnikateľov v zamestnávaní ľudí. Ako to však sledujem už dlhšiu dobu, sú to skôr len slová, ako reálne činy.

Údajne bezprecedentné škrtanie verejných zdrojov v roku 2014 ohlásilo Francúzsko. Jediným problém je, že sa jedná len o 15 mld. euro, čo je približne 3,3 % ich ročných výdavkov. Nenazýval by som to preto bezprecedentným, ale malým krôčikom. 80 % úsporných opatrení tvorí zníženie výdavkov v oblasti pôsobnosti ministerstiev obrany, financií a životného prostredia. 20 % tvoria vyššie daňové príjmy. Štát by mal tento rok prerozdeliť 57,1 % HDP a budúci rok by malo toto číslo klesnúť na 56,7 % HDP. Dlh Francúzska je však, a aj ostane, na rekordnej úrovni 95,1 % HDP.

Tak ako sme si už zvykli, zástupcovia takzvanej Troiky nedôverujú Grécku, že bude schopné dosiahnuť primárny prebytok rozpočtu. Ten by mal byť tento rok podľa nich buď žiadny alebo len minimálny. Rovnako si nie sú istí plánovaným primárnym prebytkom rozpočtu budúci rok vo výške 1,5 % HDP. Ale netreba sa obávať. Už budúci rok sa HDP Grécka vraj vyšplhá na 4 %. Jediným problémom ostáva, že to počúvame už 5 rokov.

Finančná kríza spôsobila, že približne každá desiata firma vo Veľkej Británii z celkového počtu približne 2,5 milióna firiem, je tzv. „zombie“ firmou. Zjednodušene čelí nesolventnosti. Počet týchto firiem za ostatných 5 rokov narástol o 108 %. Sú to spoločnosti, ktoré dokážu vyprodukovať dostatok hotovosti len nato, aby dokázali zaplatiť ich dlhy bankám a dodávateľom. Jedná sa pritom o firmy, ktoré zamestnávajú približne 500 000 zamestnancov. A toto je inak jeden z dôvodov prečo Bank of England nemôže zvýšiť základné úrokové miery. Automaticky by to viedlo ku krachu všetkých týchto spoločnosti a k prepúšťaniu a to tak rýchlo, že by sme ani nestihli narátať do tri.

Čínska ekonomika pravdepodobne rastie len na úrovni 4 % ročne. To tvrdí Marc Faber, ktorý vyhlásil, že keď to povedal jednému čínskemu ekonómovi, odpovedal mu, že či náhodou nemyslí pokles o 4 %. Pokles o 4 % je pravdepodobne nezmysel, ale rovnako začína čoraz viac ľudí pochybovať o tom, že Čína rastie na úrovni 7,7 % ročne, pričom plán na ďalší rok má byť 7,5 %.

Je celkom dobré, že na menové vojny neupozorňujeme len v našich článkoch. Upozorňuje na ne i petícia 60 senátorov z USA, ktorí protestujú týmto spôsobom proti japonskej politike znižovania ceny jenu. Jedinou záhadou pre mňa ostáva, že prečo rovnako neprotestujú proti politike americkej centrálnej banky, ktorý prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania robí to isté pre americký dolár. A vyzerá to, že tu máme ďalší krach amerického úradu s názvom Federal Housing Administration, ktorý bude veľmi pravdepodobne potrebovať ku koncu fiškálneho roku v USA približne 943 miliónov USD. Avšak hlavným problémom USA dnes nie je táto agentúrka. Je ním dlhový strop. Minister financií Jacob Lew vyhlásil, že vláda má čas len do 17. októbra, kedy jej ostane na účte zásoba približne 30 mld. USD. Bude to zároveň znamenať, že nebude schopná plniť svoje záväzky. USA majú dlh vo výške 16,7 bilióna USD, ktorý dosiahli v máji tohto roku. Odvtedy používa vláda tzv. „mimoriadne opatrenia“, ktoré súvisia napr. s tým, že neposiela do fondu pre vládnych zamestnancov žiadne peniaze. Ušetrila tým 300 mld. USD. V najbližších týždňoch sa teda môžeme tešiť na súperenie demokratov a republikánov. Potom si však myslím, že dlhový strop zvýšia. Alebo, že by sa znefunkčnila najmocnejšia vláda sveta?

upner.com