30.09.2013, 07:05

ECB novými lacnými úvermi nič nedosiahne

Banky budú mať opäť možnosť dostať sa k lacným peniazom. Želaný výsledok to však mať nebude.

ECB novými lacnými úvermi nič nedosiahne

Aj napriek tomu, že sa eurozóna nateraz vyhrabala z recesie, jeden z kľúčových indikátorov potenciálneho ekonomického rastu – objem úverovania do súkromnej sféry naďalej klesá. Podľa dát ECB klesol tento ukazovateľ v auguste medziročne najviac od vzniku eurozóny - o 2 % na najnižšie úrovne od polovice roka 2008 10,676 bil. eur. Na jednej strane to síce môže znamenať pozitívum, že ekonomika dokáže rásť aj bez zvyšovania dlhu súkromnej sféry, ECB ale keďže je inflácia výrazne pod dvojpercentným cieľom s týmto vývojom spokojná nie je.

Zrejme aj preto jej guvernér Mario Draghi v uplynulom týždni spomenul možnosť ďalších dlhodobých lacných pôžičiek pre banky známych aj ako LTRO. Ako dôvod uviedol rast sadzieb na medzibankových trhoch, ktoré sú jedným z faktorov ovplyvňujúcich úverovanie. Na prelome rokov 2011 a 2012 si v prvých a zatiaľ jediných dvoch kolách týchto pôžičiek európske banky požičali na tri roky za jednopercentný úrok viac ako miliardu eur. To pomohlo stlačiť medzibankové sadzby nadol.
Hlavným dôvodom vtedajšieho poklesu medzibankových sadzieb z môjho pohľadu ale nebola prebytočná dlhodobá likvidita napumpovaná do finančného systému, ale upokojenie obáv z neschopnosti bánk refinancovať svoje záväzky. Mnohé problémové banky si v tom čase neboli schopné na dlhšie obdobie požičať z medzibankového trhu buď vôbec alebo len s veľkými prirážkami. ECB týmito pôžičkami okrem poskytnutia peňazí bankám na vyplatenie splatných dlhov jednoznačne ukázala, že za nimi stojí a nenechá ich v budúcnosti v štichu. A to bol primárny dôvod prečo sa situácia na medzibankovom trhu upokojila.

Vývoj Nomura Core Euro Banks CDS indexu ukazujúceho nedôveru voči platbyschopnosti bánk v eurozóne


 
V súčasnosti ale žiadne také obavy neexistujú (viď. obrázok hore). Práve naopak, mnohé banky získali späť prístup k medzibankovým trhom a tieto pôžičky predčasne splácajú. Od januára, kedy banky mohli začať predčasne splácať tieto úvery ECB, ubudlo z finančného systému takmer 400 mld. eur. Okrem odstránenia „stigmy“ pre banky, že sú problémové a musia si požičiavať od ECB, bol dôvodom splácania týchto pôžičiek aj fakt, že banky na tých peniazoch, ktoré nedokázali požičať za viac ako 1 % ročne, prerábali.

Vývoj pôžičiek ECB bankám v eurozóne (biela) a vývoj prebytočnej likvidity vo finančnom systéme eurozóny (červená)


 
Zaujímavé ale je, že rast medzibankových sadzieb príliš s týmto poklesom likvidity nekoreluje. Vysvetlenie, že pri nižšej likvidite ustúpili tlaky na hľadanie aspoň minimálneho úročenia ako alternatíve k bezúročnému ukladaniu peňazí v ECB, čo znížilo dopyt po nástrojoch peňažného trhu, teda neobstojí. Oba benchamrky pre krátkodobé sadzby v eurozóne, Euribor aj Eonia, poskočili v priebehu júna, kedy sa nič závažné s likviditou v európskom finančnom systéme nestalo. Tento rast skôr môže súvisieť s očakávaným rastom budúceho úročenia, keďže v júni ECB aj FED pod vplyvom lepších dát prešli k viac jastrabím komentárom.

Vývoj 6mesačného Euriborou (biela) a Eonie (červená) v roku 2013


 
Očakávania vyššieho úročenia v eurozóne v budúcnosti sú citeľné predovšetkým na forwardových trhoch. Ročný kontrakt na 12mesačnú Eoniu, ktorý približne odzrkadľuje očakávania za koľko si bude možné o rok požičať/uložiť prostriedky na medzibankovom trhu na 12 mesiacov, vzrástol. Na prelome augusta a bol na jeden a pol ročných maximách nad úrovňou 0,5 %. Hoci medzitým mierne klesol, stále je v porovnaní s predošlými mesiacmi na vysokých úrovniach.
 
 
Keď teda v tomto smere ECB chce niečo podniknúť, tak by skôr mala presnejšie komunikovať svoju budúcu politiku, napr. po vzore FEDu či Bank of England, ktoré stanovili úrovne miery nezamestnanosti, pri ktorých sú ochotné rozmýšlať o zvyšovaní sadzieb. Vzhľadom na ďaleko negatívnejší trend vývoja nezamestnanosti v eurozóne ako v USA či Británii, by to mohlo posunúť očakávania vyšších sadzieb ešte ďalej do budúcnosti ako v týchto krajinách. Keďže ale ECB cieľuje výhradne infláciu, to ale nie je príliš pravdeodobné. ECB by o tom možno rozmýšľala v prípade, že by inflácia klesla pod kedno percento.

Nové LTRO so splatnosťou do 3 rokov pokiaľ budú trhy čakať, že ECB pôjde v horizonte napr. dvoch rokov nahor so sadzbami, príliš medzibankovými trhmi nezahýbe. Najmä vôbec nie je isté, či by si banky nové peniaze od ECB požičali vo väčšom objeme, keď teraz tie staré splácajú. Presvedčiť by ich nemuseli ani nižšie úroky. Po novom by si banky totiž už od ECB požičiavali nie za jedno percento, ale za pol percenta. To znamená že by banky mali viac príležitostí ako ich zúročiť, prípadne by na nich prerábali menej, pokiaľ by ich nedokázali za pol percenta ročne požičať. Tretie LTRO môže mať z môjho pohľadu význam až v čase splatnosti prvých dvoch, t.j. ECB by bankám ponúkla možnosť tieto úvery ako keby si predĺžiť. To je ale hudba budúcnosti.

Pri pohľade na grafy vyššie ale vystáva ešte jedna otázka. Skutočne je rast medzibankových sadzieb tak výrazný, aby to vôbec malo ECB trápiť?

Kamil Boros

analytik X-Trade Brokers

Blog autora