09.03.2014, 00:00

Ekonomické zbrane hromadného ničenia (komentár)

Drahé kovy si udržali svoje zisky, prejavuje sa však ich zvýšená citlivosť na dianie na Ukrajine.

Ekonomické zbrane hromadného ničenia (komentár)

Zlato a striebro si udržali svoje zisky z pred týždňa

V pondelok sa cena zlata dostala nad dôležitú hranicu 1350 USD a striebro sa udržalo nad 21,4 USD. V utorok sme zažili silný pád oboch kovov, ktoré sa vrátili na hranicu 1335 resp. 21 USD. Streda bola relatívne pokojná, aby sa vo štvrtok drahé kovy dostali opätovne na pondelkové úrovne. V piatok sa drahé kovy výrazne prepadli v súvislosti s číslami z trhu práce v USA. 

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1339,5 USD, čo bolo o 13,4 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 20,88 USD, čo bolo o 0,96 USD menej ako minulý týždeň. To sa prejavilo i na pomere ceny zlata a striebra, ktorá je úrovni 64,14. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 242,3. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 100,64 USD. Údaje z COMEXu ukazujú veľmi malé zníženie stávok na pokles ceny pri striebra a mierne zvýšenie počtu stávok na pokles ceny zlata.

Zlato. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Drahé kovy veľmi výrazne reagujú ostatné obdobie nielen na ekonomické dáta, ale i na situáciu na Ukrajine. Primárne tieto udalosti stáli i za pohybmi tento týždeň. Prepad cien v utorok bol dôsledkom vyhlásenia prezidenta Putina, ktoré mierne upokojilo situáciu okolo Ukrajiny. Avšak už vo štvrtok prilial olej do ohňa krymský parlament, ktorý odhlasoval referendum o pripojení oblasti Krymu k Rusku. V piatok boli za výrazným prepadom vyššie než očakávané čísla o počte pracovných miest v USA. Každopádne rast/pokles cien drahých kovov je príjemnejší v inom ako takomto vojensko – politickom kontexte. Faktom však je, že drahé kovy nestratili zo svojho lesku ochrany investorov ani po viac ako 40 ročnom vyhlásení o tom, že ich za peniaze nepovažujeme.

Nomura verí, že zlato sa vracia do býčieho trhu. Podobne sa vyjadrujú i analytici SocGen, ktorí predpovedajú zlatu prekročenie hranice 1400 USD z dôvodu nepokojov na Ukrajine, avšak z dlhodobého hľadiska ostávajú stále skeptickí a veštia žltému kovu prepad k 1050 USD. Ako to bude naozaj je otázne. Ak náhodou Ukrajina skrachuje, môže byť práve táto udalosť spustením lavíny finančných problémov v západnom bankovom sektore. Stále však nepovedala posledné slovo ani Čína, kde tamojšie šedé bankovníctvo dáva regulátorom zabrať. Z ostatných faktorov, ktoré ovplyvňujú ceny drahých kovov je tradičné nutné spomenúť údaje z amerických trhov, ktoré boli ku koncu týždňa pozitívne. Prvé tri dni v týždni ostala stále negatívna GOFO úroková miera, avšak už len na jednomesačnej úrovni a následne sa prehupla do pozitívneho teritória. To značí, že dopyt po fyzickom kove z Ázie nnateraz ustál. V súčasnosti je veľmi ťažké niečo predpovedať. Hlavne ak nevieme ako sa bude vyvíjať situácia okolo Ukrajiny, od čoho budú ceny drahých kovov primárne závisieť.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Manipulácia vládne svetu drahých kovov

O manipulácii cien zlata sme písali už viackrát. Naposledy v súvislosti s určovaním tzv. londýnskeho fixu. Proti piatim bankám, ktoré ho určovali, sa pripravuje v New Yorku žaloba, na základe štúdie, ktorá poukázala na divné správanie sa niektorých účastníkov trhu, v okolí časov vyhlasovania fixingu ceny. Ten fungoval tak, že si 5 bánk vymieňalo informácie o jeho určení a údajne mali tieto údaje v aktuálnom čase posúvať svojim klientom, ktorí obchodovali rôzne formy derivátov odvodených od určenia londýnskeho fixu. Uvidíme, či sa manipulácia podarí dokázať. Aj pri obvinení JP Morgan z manipulovania cien  so striebrom sa totižto preukázalo len to, že manipulácia je možná, avšak právne sa nikdy nepreukázal úmysel manipulácie.

V Indii si predstavitelia vlády začali naplno uvedomovať problém s pašovaním zlata do krajiny. Oficiálne sa minulý rok doviezlo do krajiny približne 750 tona zlata a odhaduje sa, že ďalších 250 ton bolo predmetom pašeráctva. Ale nie, nejdú sa zmierňovať obmedzenia dovozu. Úrady skúšajú ďalšie možnosti, ako predísť pašeráctvu. Tento krát sa rozhodli, že budú robiť kontroly u predajcov zlata, kde kontrolujú dovozné dokumenty a či sedia identifikačné čísla zlatých tehál dovezených cez oficiálne kanále s tými tehlami, ktoré majú obchodníci. Ak nie, tak zlato zhabú. Jediným dôsledkom však bude, že sa zlato z tejto šedej zóny posunie na úplnú perifériu čierneho trhu a samozrejme ceny žltého kovu v krajine opätovne porastú. Už dnes sa marža pohybuje na úrovni 80 USD nad aktuálnou spotovou cenou a v prípade pokračovania týchto represií sa odhaduje rast marže o ďalších 100 %. Rast ceny žltého kovu však nemusí mať jedinú príčinu v čiernom trhu a nedostatku zlata. V Indii sa schyľuje k voľbám a potenciálna nestabilita politického systému môže rovnako spôsobovať rast ceny.

V januári sa doviezlo do Indie 38 ton zlata a odhaduje sa, že tento rok sa opätovne dovezie (oficiálne) približne 700 ton zlata. Indickej vláde sa zároveň podarilo znížiť deficit platobnej bilancie skoro o polovicu z 88 na 45 mld. USD, pričom najúčinnejším opatrením ani nebolo zvýšenie dovozného cla na zlato z 2 na 10 %, ako zavedenie pravidla, že z každej dovezenej tony zlata sa musí 20 % opätovne vyviezť.

O ťažiarske spoločnosti sa opätovne začínajú zaujímať veľkí investori. Nie je sa čomu čudovať. Ťažiari zažili jeden z najťažších rokov za ostatnú dekádu, ich akcie sa pohybujú okolo dvojročných miním a zároveň utrpeli veľké straty, vzhľadom na pokles cien zlata a striebra. Ideálna príležitosť na kúpu a zhodnotenie kapitálu. O to viac, že všetci v rámci priemyslu museli znížiť náklady a zbaviť sa marginálnych baní, kde náklady ťažby vysoko prevyšovali cenu zlata a striebra. To vytvára pri súčasných cenách potenciál rastu ziskovosti týchto spoločností. Faktom však ostáva, že sme na značne volatilnom trhu a preto sú investori i opatrní. Pád cien totižto je stále pravdepodobný - hlavne pri striebre.

Ekonomické zbrane hromadného ničenia

Nosnou témou týždňa je určite Ukrajina. Na tomto mieste je zbytočné rozoberať kto za čo môže, kto je tu agresor a kto sa bráni. Skôr sú zaujímavé okolnosti okolo. EÚ napr. ponúkla ako pomoc Ukrajine 11 mld. euro, ktoré nemá, resp. si bude na túto pôžičku rovnako požičať. Nikto s týmito výdavkami v EÚ totižto pri zostavovaní rozpočtu minulý rok nepočítal. USA a aj EÚ sa vyhrážajú aj ekonomickými sankciami voči Rusku. To je inak zaujímavé, vzhľadom na to, že neexistuje štát, ktorého podnikatelia by v Rusku nemali ekonomické záujmy, čím by sa poškodili i podnikatelia zo západu. Na to Rusko v odvete vyhlásilo, že je pripravené znárodniť majetok spoločností západných mocností. Gasprom chce okamžitú splátku od ukrajinského Naftogasu vo výške 1,9 mld. USD za dodaný plyn. Poradca prezidenta Putina sa zároveň nechal počuť, že v prípade sankcií by mohli Rusi vypredať americké dlhopisy. Aj keď to Moskva okamžite poprela. A internetom sa šíria rôzne špekulácie, že tieto ekonomické hrozby sú ochotní využiť i Číňania, ktorí majú jednu z najväčších expozícií voči americkým dlhopisom. Nech je to akokoľvek, smerujeme k stavu, kedy sa vojna nevedie len tradičnými zbraňami a nevyhráža sa len zbraňami hromadného ničenia. Dnes už existujú i „ekonomické zbrane“ a v prípade amerických dlhopisov sú to „ekonomické zbrane“ hromadného ničenia.  

Pomaly sa nám blížia európske voľby. Fíni budú mať o euro šarvátky postarané. Tamojší euroskeptici chcú ako jednu z tém volieb využiť pomoc Grécku. Avšak Fínsko ako také je značne euroskeptické aj samo o sebe, čo tejto strane prihráva viac ako 15 % voličov, o 6 % viac ako v posledných eurovoľbách. Euroskepticizmus v Európe je určite na vzostupe. Či naozaj, sa prejaví až voľbami. Vtedy uvidíme, koľko euroskeptikov sa dostane do parlamentu. Ale netreba sa obávať. Parlament je stále dostatočne nevýrazná inštitúcia, aby zmenila smerovanie EU.

Pred voľbami má plné ruky práce i komisia, ktorá hodnotila jednotlivých členov ako sa im ekonomicky darí. Pod jej dohľadom budú podľa jej vlastných slov Francúzsko a Taliansko, ktoré sa boria s ekonomickými problémami, vysokou zadlženosťou, či neflexibilným trhom práce. Nehovorili predstavitelia EU, že je už všetko v poriadku? Chorvátsku a Slovinsku odporučila komisia šetriť a Nemecku komisia odporučila zvýšiť domácu spotrebu. Ako vidno opatera a starostlivosť komisie nemá hraníc.

V Číne vyhlásila spoločnosť Chaori Solar (výrobca solárnych panelov), že nie je schopná ku dňu 7.marca splatiť úroky zo svojich dlhopisov vo výške 89 mil. USD (splatí len menej než 5 % dlžnej sumy). V poradí je to ďalšia spoločnosť, ktorá si v Číne neplní svoje záväzky. Doteraz boli všetky podobné fondy zachraňované lokálnymi vládami, no v prípade Chaori Solar sa tak nestalo. Zatiaľ niekto nepredpokladá, že by to malo mať nejaký významný dopad na finančný systém. Dôvodom je nízka suma. Podobný scenár očakávajú analytici Bank of America v máji, kedy pravdepodobne čínski predstavitelia nechajú padnúť ďalší z produktov šedého bankovníctva s názvom Sichuan olovo/zinkový trust. Dôvodom je opätovne paradoxne nízka suma, ktorú trust nebude schopný splatiť. Ostatné produkty budú zatiaľ asi zachránené, pretože vytvárajú obavu o to, že budú mať vplyv na finančný sektor v Číne. Týmto spôsobom regulačné úrady testujú trh. Nám len ostáva veriť, že vedia, čo presne robia.

Celkom vtipní sú v americkom senáte. Najprv sa jeden z kongresmanov rozhodol vydať vyhlásenie o postavení virtuálnej meny mimo zákon, kedy argumentoval tým, že bitcoin sa používa na pranie špinavých peňazí a kupujú sa zaň drogy. Faktom však je, že je mierne nemožné regulovať niečo, čo je decentralizovaná sieť, kedy neexistuje ten bod, ku ktorému sa priamo obrátiť reguláciou alebo zákazom. Na absurditu návrhu upozornil o týždeň neskôr ďalší senátor. Ten vyhlásil, že by bolo lepšie postaviť mimo zákon dlhom krytú menu s názvom americký dolár. Dôvod? Rovnako sa ním financuje terorizmus, rovnako sa zaň kupujú drogy a je predmetom obchodov špinavých peňazí. Tak, človek nevie, čo je lepšie. Bitcoin či dolár?