01.09.2013, 00:03

Fed neobmedzí tlačenie. Dokazuje to Sýria

Ak by Fed znížil nákupy dlhopisov, ovplyvnilo by to aj ceny drahých kovov.

Ben Bernanke. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Hneď na začiatku týždňa prekročilo zlato hranicu 1400 USD a striebro dokázalo udržať cenu nad 24 USD. V nasledujúcich dňoch otestovalo zlato cenovú hranicu 1430 USD a striebru sa podarilo na chvíľu dokonca preskočiť úroveň 25 USD. Potom však kovy konsolidovali opätovne na cenové úrovne ako zo začiatku týždňa. Oba kovy následne okolo hraníc 1410 USD a 24 až 24,5 USD oscilovali. Piatkové obchodovanie sa nieslo od začiatku dňa vo výpredajovom trende a oba kovy mierne poklesli; zlato sa prepadlo pod 1400 USD a striebro ostalo nad 23,5 USD.

Cena zlata nakoniec uzavrela na úrovni 1396,5 USD, čo bolo o 1,3 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 23,53 USD a klesla oproti minulému týždňu o 0,55 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 59,35 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 59,35 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 58,05). To znamená, že tento týždeň si striebro oproti zlatu mierne pohoršilo. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 253,8 a v porovnaní s minulým týždňom klesol o 18,84 USD. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 103,44 a rovnako klesol o skoro 8 USD. Krátke koncentrované pozície veľkých bánk (stávka na pokles ceny) na COMEXe sa minulý týždeň zvýšili výrazne na zlate. Pri striebre rovnako stúpli, avšak nie tak výrazne. Veľké banky opätovne zvyšujú svoje stávky na pokles ceny, aj keď stále nie sme na úrovniach, ako na začiatku tejto korekcie.

Tvrdý dopad na trhy

Obchodovanie bolo ovplyvnené niekoľkými faktormi. Tak ako minulý týždeň, tak i tento, boli investori napätí ohľadne akýchkoľvek informácií súvisiacich s naznačením ďalších krokov amerického FEDu. Stále ostáva nezodpovedaná otázka, či FED pristúpi k zníženiu mesačných nákupov dlhopisov alebo nie. Ja osobne sa skôr prikláňam k názoru, že nie.

A ak sa nakoniec rozhodnú členovia komisie inak, už to tak vyzerá, že neostane, ako sa hovorí, ani kameň na kameni. Dopad na samotné akciové indexy či americké dlhopisy bude pravdepodobne fatálny. Ale uvidíme. To, že nakoniec FED neprikročí k tomuto kroku, naznačuje i súčasná situácia okolo Sýrie. Vyzerá to, že USA do diania v krajine určite zasiahnu.

Ben Bernanke. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Každopádne situácia ovplyvňovala i drahé kovy, ktoré v takýchto časoch väčšinou rastú. O to viac, že samotné konzekvencie stupňovania napätia nevieme predpovedať. Jediné, čo môžeme predpokladať, je to, že sa región môže ešte viac destabilizovať.

Cena zlata vzrástla od svojho dna už viac ako 18 % a cena striebra o viac ako 25 %. Jedna z definícií býčieho trhu hovorí, že ide o trh, ktorý vzrastie o 20%. Aj keď ja osobne si myslím, že pri striebre ide skôr o špekulatívne nákupy. To však podľa mňa neplatí pri zlate. Tam je situácia mierne iná. Cena zlata stúpla, avšak stále sa prejavovala z času na čas mierna backwardácia. Po druhé máme stále negatívnu GOFO (goldforwad rate) úrokovú mieru na 1 mesačnej úrovni. Už 40 pracovných dní. Nevídaný stav. Tento týždeň bola ešte negatívna aj 6 a 2 a 3-mesačná GOFO miera, avšak ku koncu týždňa sa prehupli do pozitívneho teritória. Inými slovami, stres na fyzickom londýnskom trhu pomaly ustupuje. Aspoň zatiaľ. Dôvodom bude miernejší dopyt po fyzickom kove z Ázie.

Ďalší najbližší vývoj cien drahých kovov môže byť ovplyvnený situáciou v Sýrii. Netreba byť však veľký optimista. Síce máme rastúce ceny kovov, to sa však zatiaľ neodzrkadľuje na raste cien akcií ťažobných spoločností, ktorých indexy dokonca oslabili. To môže byť predzvesť i poklesu cien drahých kovov. Ten by nastal aj vtedy, ak by prenikli na svetlo sveta informácie o znížení nákupov dlhopisov FEDom.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Rusi kupujú zlato ďalej

Čo by to bol týždeň, keby sme nespomenuli situáciu v Indii, ktorá asi už len bola najväčším konzumentom zlata na svete. Dovoz zlata do krajiny čelí mnohým reštrikčným opatrenia a podľa vyjadrení asociácie podnikov spracovávajúcich zlato sa od 22 júla nedoviezlo do krajiny žiadne zlato. To má negatívny dopad na celý tamojší trh. Na strane druhej je dopyt po žltom kove výrazný. Svedčia o tom ceny vyjadrené v indickej rupii, ktoré dosahujú svoje historické maximá. Dnes stojí podľa niektorých predajcov 10 gramov zlata 31 500 rupií, čo je cena, keď sa zlato na globálnych trhoch predávalo za 1800 USD. Ako sme písali už minulý týždeň, India sa začína pri zlate uchyľovať k rôznym netradičným aktivitám – ako spätné odkupovanie zlata od klientov bankami. Dokonca čoraz častejšie zaznievajú i hlasy, ktoré hovoria o monetizácii zlatých indických rezerv. Indická centrálna banka vlastní približne 557 ton zlata, ktoré by mohli byť použité na riešenie problémov s ich platobnou bilanciou. Aj keď boli zatiaľ tieto informácie len špekuláciami na strane niektorých indických predstaviteľov, nakoniec sa môžu stať realitou. Tento krok by mal výrazný vplyv i na cenu zlata v globálnom meradle. Ručenie oficiálnymi zlatými rezervami za pôžičky, či predaj zlata, by mal na cenu negatívny vplyv.

Medzi mincovne, ktoré výrazným spôsobom zvýšili predaj svojich produktov sa zaradila i rakúska Muenze Oesterreich AG, ktorá je výrobcom u nás známych mincí Philharmonic. Podľa jej údajov sa zvýšil predaj zlatých mincí o 79 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka a od januára do júla predala 383 500 mincí. Rovnako zvýšila predaj zlata i kanadská Royal Canadian Mint, ktorá minulý týždeň oznámila, že predaj strieborných Maple Leaf mincí sa zvýšil medziročne v druhom kvartáli roka o 60 % a predaj zlatých sa zvýšil dokonca o 144 %. Mincovňa predala 403 000 zlatých mincí a 6,4 milióna strieborných mincí.

Minulý mesiac Rusko navýšilo svoje zlaté zásoby o šesť ton a prekročilo tak hranicu tisíc ton. Dnes sú jeho zásoby zlata na úrovni 1002,8 tony, čo je najviac od roku 1993. Podľa dát z MMF boli medzi krajinami nakupujúce zlato ešte Azerbajdžan, Kazachská Republika a naopak zlato predávalo Mexiko a jeho zásoby sa pohybujú na úrovni 123,8 tony.

Krušné časy zažíva ťažobný priemysel v Južnej Afrike. Tam sa odbory zastupujúce 64% všetkých baníkov pripravujú na veľký štrajk a dali ťažobným spoločnostiam sedemdňové ultimátum, inak vstúpia do štrajku. Odbory požadujú zvýšenie miezd o 60 %. Najviac postihnuté by boli spoločnosti ako AngloGold Ashanti, Gold Fields a Harmony.

Krajina, ktorá kedysi produkovala až 80 % všetkého zlata, sa dnes podieľa na jeho produkcii len vo výške 6 % a pomaly klesá vzhľadom na neustále problémy s pracovnou silou. Spoločnosti navrhli baníkom zvýšiť mzdy o 6 – 6,5 %, čo bola podľa ich slov posledná ponuka.

Práca v eurozóne

Celkom dobrá správa sa týka vývoja nezamestnanosti v eurozóne. Tá oproti minulému mesiacu ostáva nezmenená na úrovni 12,1 %. Krajiny s najvyššou nezamestnanosťou ostávajú Grécko (27,6%) a Španielsko (26,3%), kde rekordy dosahuje i nezamestnanosť mladých. V Španielsku vzrástla z 55,9 na 56,1 %, v Grécku sa pohybuje na úrovni 62,9% (údaj z mája). Treťou krajinou s najvyššou nezamestnanosťou je Cyprus (17,3%), pričom ešte rok dozadu tu bola nezamestnanosť na úrovni 12,2 %. Krach ich bankového sektora sa už prejavuje.

Francúzsko prednedávnom prekvapilo správou o polpercentnom hospodárskom raste. Francúzska vláda doslova oslavovala. Dokonca hovorí o konci recesie a o úspechu svojej politiky. Spotreba sa mierne zvýšila o 0,4 %. Rovnako i predaj automobilov zaznamenal zvýšenie o 2,1 %. Investície spoločností po prvýkrát neklesli, ale zatiaľ ostávajú negatívne, prešli z -1 % na -0,5 %.

Napriek niekoľkým pozitívnym ekonomickým indikátorom, miera nezamestnanosti zatiaľ stále stúpa. Podľa Insee je pravdepodobné, že koncom roka sa nezamestnanosť priblíži k historickému rekordu 10,8 % z rokov 1994 a 1997. Francúzsky prezident François Hollande však, ako inak, prisľúbil zvrátenie krivky nezamestnanosti do konca roka. Bohužiaľ, v tomto mu nedôveruje až 84 % opýtaných Francúzov.

Grécko potrebuje opäť zachrániť

Stále sa nám množia informácie o tom, že Grécko bude na „prekvapenie“ všetkých potrebovať opätovne zachrániť. Tento krát a zatiaľ vo výške 10 miliárd eur. A nie je sa čo čudovať. Aj keď Atény dokázali pripraviť prebytkový primárny deficit, zrealizovať odpustenie časti dlhu, ich dlh stále rastie. Prispieva k tomu i fakt, že krajina sa stále nehrnie do privatizácie svojho majetku. Pôvodný plán privatizácie počítal s príjmami 50 miliárd eur do roku 2016, avšak dodnes sa zrealizoval len predaj majetku vo výške 5 mld. Trojka núti Atény do privatizácie prostredníctvom zriadenia zahraničnej spoločnosti v Luxembursku, avšak Grécko túto ponuku zatiaľ odmieta. Dlho nebude, vzhľadom na to, že bude potrebovať ďalšie peniaze.

Do toho sme sa minulý týždeň v rámci predvolebnej rétoriky dozvedeli z úst Angely Merkelovej, že Grécko nemalo byť nikdy súčasťou eurozóny a že za to môže bývalý kancelár Schröder. Človeka niekedy takéto vyjadrenia mierne zarazia, keďže sme už viac ako 3 roky aj z Nemecka presvedčovaní o tom, že Grécko je jednoznačnou súčasťou zóny a tak i ostane. Sám som však zvedavý, či a ako sa zmení rétorika nemeckých politických predstaviteľov hneď po voľbách. Teraz ostávame v mode maľovania lepších zajtrajškov. Teda aspoň tak sa vyjadruje Merkelová v predvolebnej kampani. Dokonca priznala, že „v niektorých oblastiach, v niektorých krajinách nie sme dostatočne dobrí, nie sme konkurencieschopní, aby sa naše produkty vedeli predávať.“ Veď áno. Podnikateľské prostredie v Európe nie je vôbec priaznivé. Je zaťažené vysokými daňami, odvodmi a reguláciami. A svedčí o tom príklad talianskeho podnikateľa, ktorý presunul počas závodnej dovolenky 80 % svojho výrobného závodu do Poľska. Dôvod bol jednoduchý. Ak by to oznámil tamojším odborom, nikdy by sa mu to nepodarilo. Dnes čelí vyhrážkam.

Japonsko bude budúci rok potrebovať na obsluhu svojho dlhu 257 miliárd USD. Aspoň to vyplýva zo získaných materiálov, ktoré popisujú fiškálnu situáciu v krajine. Na obsluhu dlhu použijú Japonci opätovne dlh. Plánujú vydať vládne dlhopisy v tejto výške. Otázka znie, čo urobí krajina, ktorá má dlh vo výške 10 biliónov USD, resp. jej verejný dlh je vyšší ako 230 % HDP, resp. výška dlhu je v pomere k jej daňovým príjmom na úrovni 2000%? Obráti sa na svoju centrálnu banku.

Čína oficiálne priznala, že dáta súvisiace s indexom PMI nie sú úplne adekvátne. Táto reakcia prišla potom, čo v júli prestal tamojší štatistický úrad v spolupráci s Čínskou federáciou pre logistiku a nákupy, zverejňovať niektoré detaily súvisiace s indexom. Podľa oficiálnych predstaviteľov štatistického úradu sa tak stalo preto, lebo „nemôžu zaistiť, že sú všetky dáta správne.“

USA trápi Sýria

V USA je dnes hlavnou témou potenciálny zásah v Sýrii. Asi sa už nikdy nedozvieme, kto chemické zbrane použil. Útok je výrazne sledovanou témou a to vzhľadom na fakt, že pri konfliktoch, ako je tento, môžu nastať niektoré nepredvídateľné skutočnosti. Či už ide o naprieky zo strany Ruska a Číny, ktoré sú proti zásahu zo strany USA, alebo reakcie Iránu. V regióne je zároveň ropa.

Medzi ostatné témy, ktoré sú v USA aktuálne, avšak zakryté vojnovou rétorikou, určite patrí opätovná debata o navýšení dlhového stropu v USA. Ministerstvo financií prijalo tzv. výnimočné opatrenia, čo mu umožňuje, zvyšovať i nezvyšovať dlh zároveň (áno dá sa to, už sme o tom písali). Každopádne debata začne opätovne v septembri, vzhľadom na to, že v polovici októbra sa už nebude dať pokračovať vo výnimočných opatreniach a zároveň hrozí, že krajina nebude schopná plniť niektoré záväzky. Tamojší minister financií už avizoval, že na túto tému nebude prezident vyjednávať. Jednoducho, dlhový strop sa musí zvýšiť.

No a na finančnej kríze nezarábajú len bankári, ktorí sú zachraňovaní zo zdrojov daňových poplatníkov. Ale aj ich právnici. Najväčších šesť bánk v USA minulo na právne služby spojené s právnymi spormi týkajúcimi sa zlých investícií už 103 miliárd USD od začiatku krízy. Ešteže daňoví poplatníci banky zachránili. Inak by nemali prácu ani právnici.

Matúš Pošvanc
Matúš Pošvanc

upner.com