08.07.2013, 00:10

ECB to nedomyslela. Môže nám zdaniť vklady (komentár dňa)

Prípadná snaha Európskej centrálnej banky znížiť úroky ich môže naopak zdvihnúť.

ECB / Ilustračné foto. Reuters

Objem úverov pre súkromnú sféru v eurozóne naďalej klesá. V máji dosiahol zhruba 10,75 bilióna eur, čo je najmenej od novembra 2009. Práve slabá úverová aktivita je jedným z hlavných faktorov tlmiacich ekonomiku eurozóny.

Na druhej strane mali banky v eurozóne koncom júla uložených vyše 275 miliárd eur. Natíska sa jednoduché riešenie – vyhnať peniaze z rezervných účtov v ECB do reálnej ekonomiky.

Objem pôžičiek súkromnému sektoru v eurozóne (v mld. eur)


ECB pokus o ich vyhnanie pripravuje – viacerí jej predstavitelia sa poslednej dobe nechali počuť, že sú technicky pripravení zaviesť záporné úročenie na vklady bánk v ECB. Zopakoval to na tlačovej konferencii po minulotýždňovom zasadnutí jej šéf Mario Draghi. Záporné sadzby na vklady bánk do ECB by pravdepodobne prišli s ďalším znížením referenčnej úrokovej sdazby z 0,5 % na 0,25 %, ktorej sú podľa médií viacerí poprední členovia ECB naklonení.

Takéto opatrenie by znamenalo, že banky by museli platiť úroky za to, že majú peniaze odložené v ECB (pravdepodobne by to bolo 0,25 % ročne). Keďže ECB je bankou bánk v eurozóne, cez ktorú prebiehajú všetky medzibankové transakcie a všetky banky v nej majú účty, tak si niektorí od tohto kroku sľubujú, že banky v snahe vyhnúť sa plateniu úrokov ECB začnú požičiavať peniaze ležiace na rezervných účtoch do reálnej ekonomiky. Fungovať to ale z môjho pohľadu nebude. Práve naopak, existuje riziko, že to vypáli naopak a úročenie v ekonomike mierne vzrastie, čo rozhodne úverovaniu nepomôže.

Mario Draghi. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

A to z toho dôvodu, že eurosystém je uzatvorený systém a banky nemajú veľa možností, kam peniaze vyhnať, aby niektorá z nich úroky neplatila. Pokiaľ totiž banka A stihne do polnoci (kedy si ECB započíta úrok) požičať všetky peniaze, ktoré jej visia na účte v ECB do súkromnej sféry, tak tieto skončia, pokiaľ ich protistrana nevyberie v hotovosti, na účte v inej banke. Nakoľko drvivá väčšina objemu transakcií prebieha bezhotovostne, tak to s veľkou pravdepodobnosťou skončí tak, že starosť ako sa vyhnúť plateniu úroku ECB bude mať banka, ktorá tieto peniaze prijala. Pokiaľ sa ich dokáže zbaviť, tak má problém ďalšia banka, pričom pokojne sa peniaze môžu vrátiť späť do banky A. Tá by v takejto situácii nič nevyriešila, len by jej vzrástol objem aktív a pasív a aj kreditné riziko. Pochybujem, že by si teda banky medzi sebou začali hrať čierneho Petra, že ktorá sa dokáže peňazí do polnoci zbaviť v neprospech druhej banky. Najmä keď nemajú možnosť ovplyvniť to, či sa k nim do peniaze nevrátia.

Okrem tohto existujú ešte 3 závažné dôvody priamo v bankovom systéme, prečo nemá úverovanie potenciál sa výrazne zvýšiť:

• Banky nemajú komu požičiavať – bonita mnohých domácností a firiem je nízka jednak kvôli ich vysokej zadlženosti a zároveň aj kvôli slabému ekonomickému vývoju
• Banky nemajú dostatok kapitálu, aby mohli výraznejšie navýšiť úverovanie a zároveň aj naplniť nové požiadavky na kapitál a finančnú páku
• Mnohé banky už pôsobia v prostredí negatívnych úrokových sadzieb. Ide o tie banky, ktoré si požičali v rámci LTRO peniaze od ECB na 3 roky za 1 % a majú časť z nich uložených v ECB za 0 %. Aj napriek tomu, že banky na týchto peniazoch prerábajú 1 % ročne, úverovanie do ekonomiky klesá. Dodatočných 0,25 % na tom nemá potenciál veľa zmeniť.

Okrem úverov súkromnej sfére existujú pre banky 3 možnosti, ako sa vyhnúť držaniu peňazí v ECB cez noc:
• Požičať vládam, ktoré majú samostatný účet v domácej centrálnej banke. To ale príliš nepomôže, nakoľko vlády skôr či neskôr peniaze pošlú späť na bankové účty súkromnej sféry a navyše pri tlaku eurozóny na šetrenie nie je možné očakávať výrazný rast dopytu vlád po peniazoch od bánk.
• Držať peniaze v hotovosti. Pochybujem, že túto možnosť reálne banky využijú, nakoľko náklady na držanie peňazí v hotovosti (bezpečnosť, skladové priestory, preprava) určite presahujú 0,25 %.
• Premeniť ich do bezpečných nízkoúročených dlhopisov v cudzích menách. Tu je však prítomné menové riziko, ktoré by za ušetrenie 0,25 % ročne bankám nestálo.

Z hore uvedených odsekov teda vyplýva, že banky sa pri zavedení poplatkov za vklady do ECB do úverovania hrnúť zjavne nebudú a ani ďalšie alternatívy pre nich nie sú príliš atraktívne. Niekde sa ale takéto opatrenie prejaviť musí. Keďže banky teda majú len veľmi oklieštenú možnosť, ako sa plateniu tohto záporného úroku vyhnúť, tak ho budú vnímať ako daň na vklady do ECB. A teda aj daň na naše vklady v bankách. A túto kvázi-daň si pokojne môžu premietnuť do úrokov, za ktoré požičiavajú, resp. do bankových poplatkov.

V takom prípade, ktorý je celkom reálny, by teda ECB zápornými sadzbami nedosiahla lepšie podmienky pre úverovanie, ale práve naopak, mohlo by to súkromnej sfére mierne sťažiť prístup k dlhu.

Kamil Boros
Kamil Boros

analytik X-Trade Brokers

Blog autora