02.03.2013, 12:00

Ekonomika potrebuje reštart. Skôr než sa zrúti

Komentár. Ak raz za čas zamrzne počítač, nie je na škodu urobiť reset vedome ešte skorej.

Snímka: Dreamstime
Zdroj: Dreamstime

Kto poznáte seriál IT crowd alebo ste kedykoľvek volali počítačový servis, viete, že najčastejšia veta, ktorú od počítačových expertov môžete počuť, znie asi takto: skúste to vypnúť a zase zapnúť. Proste reštartujte!

A tu je tá zaujímavá vec: aj počítačové programy sa zasekávajú. Programy sú čistá racionalita, matematické algoritmy, nuly a jednotky, žiadne emócie, žiadne inkonzistence, žiadna psychológia, žiadne filozofické názory, žiadne animal spirits ... nič. Nič než logika.

A cez to všetko sa systém čas od času zrúti a je potrebné ho reštartovať. Teda presnejšie povedané: na chvíľu funkčne uviesť v nefunkčnosť.

Za poznanie na smrť

Že sa čosi podobného môže čas od času stať nielen v počítači, ale aj v celej spoločnosti, starší dobre vedeli. A my sme zabudli. V Starom zákone mali nariadenia, ktoré ekonomiku spoločnosti takto rebootovali raz za 49 rokov. Tento cyklus zhruba zodpovedá Kondratievovým dlhým cyklom, ktoré trvajú okolo päťdesiat rokov (v skratke, ekonomický vývoj nie je plynulý, ale postupuje v skokoch). Túto tendenciu v ekonomike nezávisle na sebe našli ešte dva holandskí ekonómovia na začiatku minulého storočia, ale pretože sa nikto veľmi neobťažoval ich prácu preložiť do akéhokoľvek svetového jazyka, svet im poďakoval až posmrtne. To Kondratievovi sa prihodil horší osud, jeho zistenia nejako naštvali sovietsku diktatúru, a pretože ich neodvolal, poslali ho do gulagu na smrť.

Snímka: Dreamstime
Zdroj: Dreamstime

Pritom nájsť takú radu nie je nič ľahké, väčšinou sa počas päťdesiatich rokov prihodí vojna alebo nejaká iná šialenosť, a systém sa tak "zresetuje" sám. Aj Kondratiev uvádzal, že na začiatku vzostupnej vlny každého takého veľkého cyklu dochádza k významným technologickým zmenám a rozširovaniu ekonomických oblastí. Na obdobie vzostupných vĺn  tiež pripadá najviac sociálnych otrasov vrátane vojen a revolúcií. A konečne obdobie zostupnej vlny sprevádza dlhotrvajúca depresia.

Ide o to, že nejako sa všetky tlaky, vedomé alebo podvedomé pocity krívd a nespravodlivostí, malých a veľkých podvodníkov, myslenia len na zisk, sebectva a blbých rozhodnutí z pretlakovaného hrnca dostať musia. A teraz otázka pre chytrých: ako to urobiť tak, aby pri tom netiekla krv, aby nesystematické mohlo byť systematické? Ako byť pripravený na nepredvídateľné a ako akumulovaný pocit nespravodlivosti vyriešiť tak, aby bol výsledok vnímaný spravodlivo?

Spravodlivý presun majetku

Nechcem tu tvrdiť, že by sme mali do dnešnej ekonomiky zavádzať starozákonné inštitúcie, ale niečo na tejto starobylej (a zrejme nikdy nerealizovanej) myšlienke bude. Raz za 49 rokov sa odpúšťali dlhy, prepúšťali sa otroci (ktorí často vznikali práve kvôli dlhu) a pôda sa vracala pôvodným majiteľom. Mimochodom, zrejme aj dobové protimonopolné opatrenie, ktoré eliminovalo extrémnu koncentráciu kapitálu v rukách niekoľkých málo ľudí. Ale hlavne išlo o systémový reset, s ktorým každý mohol počítať a presne vedel, za ako dlho nastane.

Inými slovami, ak viem, že mi raz za týždeň zamrzne počítač, nie je zlý nápad urobiť to vedome, práve keď nemám rozpracované nič dôležité.

V biblii išlo o pohyb, ktorý bol spravodlivý, inými slovami na začiatku hry na neho pristúpili všetci, lebo nikto nevedel, kde a ako na tom za spomínaných 49 rokov bude. Či dole, alebo hore. Kapitál sa tak presúval od bohatých k chudobným, a nie naopak. Zostávala však motivácia. Tiež je potrebné poznamenať, že sa nevracalo všetko, len pôda a sloboda, teda aj po lete milosti existovali bohatí a chudobní. Zmazali sa len tie najväčšie rozdiely. A že to je téma veľká, o tom svedčí aj to, že Ježiš začal svoje prvé verejné kázanie v Nazarete práve citáciou z Izaiáša: prišiel som vyhlásiť leto milosti.

Tomáš Sedláček
Tomáš Sedláček

český ekonóm

ihned.cz