Viacero svetových, ale aj našich vlastných analýz hovorí, že bohatí ľudia sú ochotní riskovať pri zhodnocovaní peňazí viac, ako zvyšok populácie. Inak povedané, menej sporia a viac investujú. Je to jeden z dôvodov, prečo majetnejší ľudia bohatnú rýchlejšie ako stredná trieda.
Globálna ekonomika sa po kríze zotavuje, ekonomické ukazovatele naznačujú, že aj eurozóna obnovila rast a výrazne kleslo riziko jej rozpadu. Menová politika ECB spôsobila rast cien dlhopisov a najvýznamnejšie akciové trhy v USA sa pohybujú na historických maximách. Ceny nehnuteľností v mnohých regiónoch sveta dosahujú predkrízovú úroveň a možno vďaka poučeniu z minulých období sa, paradoxne, darí aj alternatívnym investíciám. Na prvý pohľad ide o takmer investičný raj. Pôsobí to až dojmom, že investor ani nemôže urobiť chybný krok.
Skutočnosť je, žiaľ, trochu odlišná. Bežný človek na Slovensku necíti žiadny úžitok z rekordnej úrovne trhov. Príčinou je fakt, že väčšinou nevlastní žiadne investície. Nedokáže tak priamo profitovať zo solídneho zdravia a zo zlepšeného hospodárenia firiem, ani z obnovenej dôvery investorov v schopnosť vlád splácať záväzky. Malý je preňho aj celkový prínos z celkového rastu ekonomickej aktivity.
Z priaznivej situácie na trhoch profituje len úzka skupina ľudí. Tí bohatší. Väčšinu majetku majú alokovanú práve v akciách podnikov, v dlhopisoch a v nehnuteľnostiach. Nízko úročené sporiace účty a hotovosť u nich tvoria len štvrtinu z celkového bohatstva, a nie výraznú väčšinu ako u priemerného človeka. Vďaka za aktuálnu nízku infláciu (či dokonca, v slovenskom prípade, defláciu), ktorá aspoň neukrajuje všetko z ich minimálneho výnosu. Je to jeden z faktorov vzniku rozdielov v dynamike rastu bohatstva medzi milionárom a obyčajným človekom „milión“.
Bohatí ľudia majú spravidla väčšiu finančnú gramotnosť, aktívnejšie sa zaujímajú o možnosti zhodnotenia peňazí a spravidla majú aj dobrých investičných poradcov či privátnych bankárov. Uvedomujú si, že zdravá forma podstupovania rizika dokáže priniesť zaujímavé výnosy. Veria, že obozretný prístup k financiám je potrebný, pripomínajú však, že na prehnanom konzervativizme ešte nikto nikdy nezbohatol.
Som presvedčený, že takýto prístup by mal mať každý Slovák. Mal by sa viac zaujímať o svoje voľné peniaze v banke a rozširovať si finančný rozhľad. Dokonca si myslím, že finančná gramotnosť by mala byť súčasťou vzdelávania už na základných a stredných školách. A nielen to. Mladých ľudí by sme mali viac viesť k tomu, aby svoju budúcnosť brali do vlastných rúk. Neuspokojiť sa s málom, ale snažiť sa získať viac. Pasivita a závisť nikomu nepomôže k lepšiemu životu. Vznikne tým jeden z predpokladov, ktorými sa zastaví roztváranie nožníc medzi sociálnymi vrstvami.
Prehľad vo financiách a aktívny prístup k vlastným financiám ide totiž ruka v ruke s rastom bohatstva. Človek, ktorý ho má, rýchlo pochopí, že ak chce byť bohatší, musí sa správať presne ako milionári. Znamená to, okrem iného, aj viac rizikovejších, a teda potenciálne výnosnejších aktív vo svojom portfóliu namiesto obyčajných vkladov v banke a tiež väčšieho podnikateľského ducha. Teda nebáť sa zobrať svoj osud do vlastných rúk.