Rok 2016 neodštartoval najlepšie. Čínske akcie skončili dvakrát v tomto týždni s maximálnou možnou stratou 7 percent, čo sa rýchlo prenieslo aj na trhy rozvinuté.
Mnoho investorov sa začalo obávať, že sa opakuje panika z augusta minulého roka, keď na základe poklesu v Číne americké akcie spadli za tri dni o 12 percent a tie európske v priebehu 10 dní prišli až o 20 percent svojej hodnoty.
Existujú obavy, že súčasná panika je po predzvesti z minulého augusta začiatkom oveľa väčších strát. Možno vidíme začiatok novej finančnej krízy, podobnej tej z 2008. Avšak tentokrát nebudú na vine americké, ale čínske banky.
Akútna finančná kríza z roku 2008 je za nami. Zníženie sadzieb na nulu, kvantitatívne uvoľňovanie a veľké čínske investície odštartovali začiatkom roka 2009 grandiózny obrat na akciových trhoch.
Aj keď ekonomická kríza pretrváva, finančná situácia mnohých bánk a štátov sa dočasne stabilizovala s podporou extrémne uvoľnenej monetárnej politiky. Avšak štát, kde sa problémy za posledných 7 rokov výrazne naakumulovali, je Čína. Tá hrozí, že svet uvrhne do novej finančnej krízy.
O bubline na finančnom či realitnom trhu v Číne počúvame už roky. Až doteraz sa vláde darilo pomerne dobre problémy tlmiť. No je dosť možné, že džbán, s ktorým Čína dlhodobo vytvárala masívne neefektívne investície, začal praskať. Vždy je len otázkou času, kedy akékoľvek centrálne plánovanie zlyhá. Úvery bankového sektora vzrástli za posledných 7 rokov o 400 percent.
Oficiálne sa udáva, že zlých je iba 1,5% z nich, čo sa pri spôsobe ich využitia javí ako smiešne číslo. Skúsenosti hovoria, že realita môže byť niekde na úrovni 20%. Pri veľkosti úverov by to znamenalo, že Čína má problém za 3 bilióny dolárov.
Niečo podobné ukazujú aj výskumy Rogoffa a Reinhartovej, podľa ktorých rast pomeru súkromného dlhu k HDP o viac ako 40% za 4 roky prináša až 90% pravdepodobnosť lokálnej finančnej krízy. V Číne sa tento pomer zvýšil o 75% v priebehu 5 rokov.
Existuje tak veľmi vysoká pravdepodobnosť bankovej krízy a Čína bude musieť svoje banky reštrukturalizovať, tak ako to pred pár rokmi spravila Amerika a Európa. Jedným zo spôsobov, ako tomuto procesu pomôcť, je devalvovať vlastnú menu.
Čína sa dostala do problémov aj kvôli tomu, že juan posilnil voči svetu za posledných 10 rokov o masívnych 60%. Naviazanie juanu na dolár krajine vyhovovalo, keď bol dolár slabý, avšak keď začal posilňovať, začal posilňovať aj juan. Preto čínska centrálna banka PBOC v decembri zmenila indexovanie svojej meny z USD na kôš mien.
Devalvácia, ktorá začala pred pár dňami, pravdepodobne nie je u konca, ale len na začiatku. Za december stála snaha ochrániť juan PBOC až 107 miliárd USD, viac ako v auguste.
Menová vojna opäť ožíva. No teraz aj s príchuťou problematických bilancií čínskych bánk. Snaha PBOC o znižovanie sadzieb, povinných minimálnych rezerv a ďalšie dodávanie likvidity sa ukazuje ako bezvýsledná. Pomôže až konsolidácia bankových bilancií, čo môže stáť krajinu pár desiatok percent HDP, podobne ako to bolo v roku 2005, či 1998. Tento proces však môže vyvolať vlnu paniky, možno podobnú akou bola tá v roku 2008.
Centrálne banky však už sú pripravené. Ich reakcia bude blesková a silná. Rozvinuté krajiny budú importovať čínsku defláciu, čo ešte viac zvýši chuť centrálnych bánk rozširovať kvantitatívne uvoľňovanie, dokonca aj v USA. Aj keď globálny finančný systém v tomto roku sotva skolabuje, opäť sa stane viac zraniteľným, keď sa súčasné problémy pomocou tlačenia peňazí len presunú do budúcnosti.