08.01.2016, 00:07

Ronald Ižip exkluzívne: Vráti sa v roku 2016 finančná kríza? (video)

Rok 2016 neodštartoval najlepšie. Čínske akcie skončili dvakrát v tomto týždni s maximálnou možnou stratou 7 percent, čo sa rýchlo prenieslo aj na trhy rozvinuté.

Mnoho investorov sa začalo obávať, že sa opakuje panika z augusta minulého roka, keď na základe poklesu v Číne americké akcie spadli za tri dni o 12 percent a tie európske v priebehu 10 dní prišli až o 20 percent svojej hodnoty.

Existujú obavy, že súčasná panika je po predzvesti z minulého augusta začiatkom oveľa väčších strát. Možno vidíme začiatok novej finančnej krízy, podobnej tej z 2008. Avšak tentokrát nebudú na vine americké, ale čínske banky.

Akútna finančná kríza z roku 2008 je za nami. Zníženie sadzieb na nulu, kvantitatívne uvoľňovanie a veľké čínske investície odštartovali začiatkom roka 2009 grandiózny obrat na akciových trhoch.

Aj keď ekonomická kríza pretrváva, finančná situácia mnohých bánk a štátov sa dočasne stabilizovala s podporou extrémne uvoľnenej monetárnej politiky. Avšak štát, kde sa problémy za posledných 7 rokov výrazne naakumulovali, je Čína. Tá hrozí, že svet uvrhne do novej finančnej krízy.

O bubline na finančnom či realitnom trhu v Číne počúvame už roky. Až doteraz sa vláde darilo pomerne dobre problémy tlmiť. No je dosť možné, že džbán, s ktorým Čína dlhodobo vytvárala masívne neefektívne investície, začal praskať. Vždy je len otázkou času, kedy akékoľvek centrálne plánovanie zlyhá. Úvery bankového sektora vzrástli za posledných 7 rokov o 400 percent.

Oficiálne sa udáva, že zlých je iba 1,5% z nich, čo sa pri spôsobe ich využitia javí ako smiešne číslo. Skúsenosti hovoria, že realita môže byť niekde na úrovni 20%. Pri veľkosti úverov by to znamenalo, že Čína má problém za 3 bilióny dolárov.

Niečo podobné ukazujú aj výskumy Rogoffa a Reinhartovej, podľa ktorých rast pomeru súkromného dlhu k HDP o viac ako 40% za 4 roky prináša až 90% pravdepodobnosť lokálnej finančnej krízy. V Číne sa tento pomer zvýšil o 75% v priebehu 5 rokov.

Existuje tak veľmi vysoká pravdepodobnosť bankovej krízy a Čína bude musieť svoje banky reštrukturalizovať, tak ako to pred pár rokmi spravila Amerika a Európa. Jedným zo spôsobov, ako tomuto procesu pomôcť, je devalvovať vlastnú menu.

Čína sa dostala do problémov aj kvôli tomu, že juan posilnil voči svetu za posledných 10 rokov o masívnych 60%. Naviazanie juanu na dolár krajine vyhovovalo, keď bol dolár slabý, avšak keď začal posilňovať, začal posilňovať aj juan. Preto čínska centrálna banka PBOC v decembri zmenila indexovanie svojej meny z USD na kôš mien.

Devalvácia, ktorá začala pred pár dňami, pravdepodobne nie je u konca, ale len na začiatku. Za december stála snaha ochrániť juan PBOC až 107 miliárd USD, viac ako v auguste.

Menová vojna opäť ožíva. No teraz aj s príchuťou problematických bilancií čínskych bánk. Snaha PBOC o znižovanie sadzieb, povinných minimálnych rezerv a ďalšie dodávanie likvidity sa ukazuje ako bezvýsledná. Pomôže až konsolidácia bankových bilancií, čo môže stáť krajinu pár desiatok percent HDP, podobne ako to bolo v roku 2005, či 1998. Tento proces však môže vyvolať vlnu paniky, možno podobnú akou bola tá v roku 2008.

Centrálne banky však už sú pripravené. Ich reakcia bude blesková a silná. Rozvinuté krajiny budú importovať čínsku defláciu, čo ešte viac zvýši chuť centrálnych bánk rozširovať kvantitatívne uvoľňovanie, dokonca aj v USA. Aj keď globálny finančný systém v tomto roku sotva skolabuje, opäť sa stane viac zraniteľným, keď sa súčasné problémy pomocou tlačenia peňazí len presunú do budúcnosti. 


 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.