24.01.2016, 00:00

Nielen sneh padá (komentár dňa)

Nádielka negatívnych správ pripomenula kostlivca v skrini.

Nielen sneh padá (komentár dňa)

Rok 2015 bol plný zdanlivého optimizmu. Európa nateraz prežila grécke, španielske aj portugalské voľby. ECB „konečne“ spustila podľa vzoru USA kvantitatívne uvoľňovanie a na Slovensko príde zlatý roh hojnosti v podobe automobilky Jaguar. No nový rok začal povestným vykročením z postele ľavou nohou. Ťažko je vôbec nájsť cenový graf nejakého aktíva, ktorý by nepadal.

Ropa pod 30 dolárov už spôsobuje paniku vo všetkých ropných štátoch. Pád rubľa prekonal aj minuloročné dno a ten sa teraz obchoduje v sume zhruba 80 rubľov za dolár, pritom ešte v roku 2013 bol za 30. Smerom dole intenzívnejšie zamierili aj iné komodity, pri ktorých ťažobné kapacity za posledných 15 rokov narástli o 50-150%. Problémy hlási Brazília, kde v roku 2015 ubudlo 1,5 milióna pracovných miest.

Argentína, čeliaca menovej kríze (koľkej to už v poradí?) prešla na voľne plávajúci kurz a peso stratilo 30% hodnoty proti doláru. Hodnoty len fiktívnej, keďže pred tým bolo možné doláre kúpiť prakticky len na čiernom trhu za úplne iné, ako oficiálne kurzy. O Venezuele škoda hovoriť, ekonomika je totálne rozvrátená, v obchodoch chýbajú základné produkty a krajine sa na tento rok predpovedá čoraz pravdepodobnejší bankrot.

Cena za prenájom (bez paliva) obrej kontajnerovej lode (Capesize – neprepláva cez Panamský prieplav) klesla na cca 2000 dolárov za deň. Každý cent na splátky dlhu sa nájde. Niet divu, kapacita svetovej flotily sa len v rokoch 2010-2013 zdvojnásobila.

Najzaujímavejšie to ale je v Číne. Rozsiahly stimul čínskej vlády v objeme cca 800 miliárd dolárov (kde len na nákupy akcií a teda prifukovanie akciového trhu bolo vyčlenených 250 miliárd dolárov) z jesene 2015 stratil paru a čínsky akciový trh obnovil svoj letmý pád z leta 2015. Tri hlavné čínske burzy od leta 2015 stratili asi 40% hodnoty. Hodnota je to samozrejme len papierová, no kaskádový prenos na dlhy a finančný systém by mohol svetu opäť nepekne zavariť.

Prvé lastovičky sa už prejavujú. Americké, Európske aj Japonské burzy niekoľko týždňov klesajú, hoci nie tak dramaticky ako extrémne nafúknutá čínska burza (Šanghajská burza narástla od júla 2014 do júna 2015 o 150 %). Pri rozmenení na drobné to je ešte zaujímavejšie. Talianske bankové akcie tento rok stratili 24%. Akcie nemeckého gigantu Deutsche Bank stratili od leta 2015 zhruba 50% a za rok 2015 si banka pripíše účtovnú stratu (značne podmienenú odpisom goodwillu) 6,7 miliardy eur.

Pritom je to zhruba mesiac, čo Fed s opatrným optimizmom na tvári zodvihol po deviatich rokoch nulové úrokové sadzby o štvrť percenta. Ak ich teraz po pár týždňoch zase vráti nazad, bude to trapas prvej kategórie.

ECB sa ani na nič nehrala, monetárnu politiku s povoleným opaskom rovno vyzliekla z gatí, keď v decembri ďalej rozšírila portfólio aktív, ktoré môžu byť nakupované. Banka bude musieť byť veľmi kreatívna, aby monetárnu politiku dokázala v tejto situácii ešte viac uvoľniť.

Svet bol po roku 2008 zaplavený zlými peniazmi z tlačiarenských lisov, teda skôr klávesníc. USA si za to kúpili pokles nezamestnanosti, nafúkol sa im opäť akciový trh (S&P index narástol za ostatné 4 roky o cca 60% a predkrízové maximum z roku 2007 prekonal o 50%), či narástol gigantický priemysel nekonvenčnej ťažby uhľovodíkov. Európa si moc zamestnanosti nekúpila, ale udržala nad vodou svoj obrovský finančný sektor takmer bez zmeny, s miliónovými odmenami vyplácanými načas. Čína zo svojich stimulov budovala prázdne mestá a výrobné kapacity.

Čím skôr bublina spľasne, tým lepšie pre ekonomiky. Pri každom sfúknutí bubliny prichádza k deštrukcii vzácnych statkov, ktoré boli použité na nesprávne investície.

Niekedy sa ale pomerne prosté nafúknutie a vyfúknutie papierového bohatstva udeje prakticky len na monitoroch zúfalých chudobných-bohatých-chudobných investorov a ekonomika si to poriadne ani nevšimne. Inokedy však reťaz zlých investícií siaha do domácností každého z nás.