16.02.2014, 00:00

Zlato a striebro zažili dobrú správu. Po dlhej dobe

Prečítajte si pravidelný komentár Matúša Pošvanca.

Zlato a striebro zažili dobrú správu. Po dlhej dobe

Zlatu i striebru sa tento týždeň veľmi pekne darilo. Od pondelka zaznamenali drahé kovy každý deň mierny nárast. V pondelok sa zlato obchodovalo okolo 1270-75 dolárov a striebro bolo v koridore 20,1 - 20,4 dolárov. Aj keď sa v rámci nasledujúceho dňa drahé kovy mierne prepadli, uzavreli nakoniec o pár dolárov / centov vyššie. Zlatu sa vo štvrtok dokonca podarilo prehupnúť nad 1300 dolárov. Striebro bolo nad 20,4 dolárov. V piatok zlato i striebro výrazne posilnili.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1319,1 USD, čo bolo o 52 dolárov viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 21,505 USD, čo bolo o 1,51 viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 61,34 a zmena bola opäť priaznivejšia pre striebro. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 242,78. XAU index (index zlatých a strieborných  ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 101,99 dolárov. Údaje z COMEXu ukazujú opätovné navýšenie stávok na pokles ceny pri striebre a mierne zvýšenie počtu stávok na pokles ceny na zlate.

Rast cien bol spojený s vystúpením novej prezidentky FEDu, ktorá hovorila o odhodlaní americkej centrálnej banky postupne znižovať nákupy amerických dlhopisov a pokračovaní politiky nízkych úrokových sadzieb, pričom bude FED stále pozorovať ekonomický vývoj. Yallenová sa zároveň vyjadrila, že pracovný trh má ešte ďaleko od zotavenia.

Zlato i striebro posilnilo najviac za ostatné obdobie. Dokázalo prekročiť dôležité hranice nad 1270 dolárov a z technického hľadiska sa cena dostala nad 200 dňový pohyblivý priemer, kde sa trh neocitol od februára minulého roku. To znamená prelomenie dôležitých technických hraníc. O zlate začínajú opätovne hovoriť i veľké banky. Netreba však zabudnúť ani na zaujímavú situáciu na londýnskom trhu s fyzickým zlatom. Tam sa pri rastúcej cene opätovne objavila negatívna GOFO úroková miera, ktorú sme mali celý týždeň a postupne sa presúvala z jednomesačnej až na trojmesačnú. Tá naznačuje stres na fyzickom trhu so zlatom.

Z tejto situácie sa nedajú robiť zásadné závery, faktom však ostáva, že negatívna GOFO sa objavila v ostatnej dobe skôr v prípadoch, kedy mal „západ“ skôr negatívny sentiment o drahých kovoch. Vtedy bola GOFO spojená s poklesom cien, čo využívali na nákup fyzického kovu obchodníci z východu - Ázie, resp. pokojne môžeme povedať, že z Číny. To by mohlo mať Ďalší pozitívny vplyv na cenu žltého kovu. Akcie ťažobných spoločností zažili rovnako pozitívny týždeň. Inými slovami sa drahým kovom darilo. Či to bude rovnako aj o týždeň sa ešte len uvidí, ale netreba byť prehnane optimistickým.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Zlatá Čína

Koľko zlata sa predalo v Číne minulý rok? To je dobrá otázka, na ktorú však neexistuje presná odpoveď. Neexistujú totižto úplne presné údaje ale len odhady, ktoré sú založené na dátach o ťažbe, dovoze cez Hong Kong a dohadoch o výške dovozu cez Šanghaj. Zverejnené dáta hovoria o dovoze za rok 2013 vo výške 1158 ton, ťažbe vo výške 428 ton, čo robí Čínu najväčším producentom zlata, ale zároveň i najväčším dovozcom zlata na svete. Odhad o dovoze cez Šanghaj hovorí o približnej výške nad 100 ton zlata. Suma sumárum sa odhaduje, že Čína v roku 2013 doviezla a vyťažila spolu približne 1700 ton zlata. Mnohí analytici preto predpokladajú, že v tomto roku oznámi čínska národná banka zvýšenie svojich oficiálnych rezerv (1054 ton). Uvidíme.

Indická asociácia dovozcov zlata sa snaží znížiť reštrikcie na dovoz zlata do krajiny a argumentuje znížením deficitu platobnej bilancie. Do konca marca sa však aj tak nič nestane, keďže vtedy končí v Indii fiškálny rok. Pašeráci zlata začínajú byť inak veľmi kreatívny. Aké formy používajú? Colníci zhabali napr. zlaté baterky, kilogramovú zlatú pracku od opasku, alebo stoličky, ktoré boli naplnené 1,5 kg zlatým prachom. Nie je výnimočné ani to, že sa zlatý prach zamieša aj s inými kovmi spolu a vyhlási sa, že ide o nespracovanú rudu, ktorá má len 5 % dovozné clo. Zároveň sa stále očakáva, že sa navýši i dopyt po striebre v krajine. Tomu by mala napomôcť plánovaná obria solárna elektráreň, ktorú by mali postaviť na severe Indie a ktorej spotreba striebra na výrobu solárnych panelov dosiahne 20 miliónov uncí ročne.

V Saudskej Arábii predpokladajú zvýšený dopyt po zlate od bohatej klientely. Spoločnosť Ex Oriente Lux tam totižto plánuje inštalovať od 60 do 70 zlato-matov, alebo bankomatov na zlato, ktoré by boli inštalované v tamojších luxusných obchodných centrách.

Internetom sa stále šíria špekulácie o znovu navrátení zlata do Nemecka z USA a Francúzska. Hlavné médiá informujú hlavne o snahách Bundesbanky z roku 2013, kedy sa nemecká BUBA rozhodla previesť zlato držané v zahraničí späť do krajiny do roku 2020. Podľa niektorých údajov však existuje i druhý plán z roku 2012, ktorý mal v pláne doviesť 150 ton zlata z USA do roku 2015, pričom sa tieto dva plány nikdy nevylučovali. Faktom však ostáva, že minulý rok sa BUBE podarilo doviesť len 5 ton z USA a 32 ton z Francúzska.  

Silné slová ECB zachraňujú perifériu

Slovné vyjadrenia Maria Draghiho (na snímke) o neobmedzenom nákupe dlhopisov naozaj zaberajú a zjavne veľmi hlasito znejú v ušiach investorov. Inak by pri politickej kríze ako je v Taliansku, kde sa premiér Letta odhodlal podať demisiu vzhľadom na stratu podpory svojej strany, určite vyskočili vyššie. Dnes však Taliansko zažíva priam hody a jeho bondy dosahujú najnižšie úrovne od roku 2006. Premiér Letta by mal byť nahradený a trhy to zatiaľ vnímajú pozitívne. Skôr si však myslím, že za nízkymi úrokmi je deklarácia ECB.

Avšak silu ECB by sme nemali preceňovať. Minulý týždeň síce rozhodol nemecký Ústavný súd šalamúnsky o programe nákupu dlhopisov zo strany ECB, keď finálne rozhodnutie nechal na Európsky súdny dvor. Avšak v Nemecku zaznievajú viaceré hlasy o tom, že predsa len Ústavný súd vyslovil určité pochybnosti o mandáte ECB a vzhľadom na to, že EU je dnes vlastne Nemecko, investori by mohli určitú neistotu cítiť. Zároveň netreba podceňovať silu súdu. V nejakom momente totiž môže donútiť vládu nezachraňovať Euro za každú cenu a dokonca nútiť Nemecko opustiť eurozónu. Rozhodnutie súdu by totižto nemali ignorovať nemecké vládne inštitúcie.

Šéf ECB Mario Draghi.Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Stres testy sa ešte nezačali a nová vedúca bankového dohľadu ECB Daniele Nouy povedala, že “Budeme musieť akceptovať, že niektoré banky nemajú pred sebou pozitívnu budúcnosť.“ Áno myslela tým presne to. Niektoré banky v EU majú skrachovať.

Rovnako vyhlásila, že “nemá dnes vedomosť, o ktoré banky sa jedná a koľko by ich malo byť. To čo však viem je, že potrebujeme najkvalitnejší bankový sektor“. Áno, najvyššia úroveň kvality je úplne ideálny benchmark, avšak nezabúdajme, že naposledy, keď sa testy robili, prešli nimi i banky, ktoré následne museli požiadať svoje vlády o záchranu. Ostáva nám len dúfať, že testy bánk budú prísne a naozaj odhalia nekvalitu.

Obnova hospodárstva je niekedy veľmi zaujímavá. Niekto si ju dokonca predstavuje ako zlepšenie pracovných a ekonomických podmienok krajiny. Situácia sa vraj zlepšila v Grécku, ktoré je už z najhoršieho údajne vonku. Avšak bohužiaľ nie je to pravda. Grécky štatistický úrad zverejnil údaje z trhu práce a tie veru lichotivé nie sú. Grécka nezamestnanosť sa vyšplhala na rekordnú úroveň 28 % v novembri minulého roku, čo sú posledné dostupné údaje.

To znamená, že nezamestnaných 1,382 milióna ľudí a nezamestnanosť mladých dosiahla rovnako rekord vo výške 61,4 %. Na politikoch ostáva, ľudom vysvetliť, že presne takto vyzerá znovu oživenie a že je všetko v najlepšom poriadku. Uvidíme, ako dlho sa nechajú zavádzať.

Koncom januára sme písali o obavách o krach jedného čínskeho investičného produktu, ktorého strata dosahovala 0,5 mld. USD a ktorý bol nakoniec zachránený dva dni pred bankrotom. Čína si pravdepodobne vydýchla, resp. jej finančný sektor. Nie na dlho. Ak si myslíte, že čínske tieňové bankovníctvo necháva čínskych predstaviteľov pokojne spávať, tak sa mýlite. Naopak. V Číne sú dnes mnohí na pozore. Je to spôsobené tým, že akcie niektorých čínskych banských spoločností sa obchodujú pod alebo veľmi blízko ich účtovnej ceny vzhľadom na výrazný prepad cien ich produktov. To by nemusel byť problém bankového sektora.

Tieto spoločnosti však majú napožičiavané značné zdroje a pôžičky týchto spoločností slúžia zároveň ako investičný produkt, ktorý majú na svojich súvahách niektoré ďalšie investičné fondy. Jeden z nich sa 7 februára dostal do technického bankrotu, kedy nevyplatil svojim investorom cca. 50 mil. USD. Fond stále úplne neskrachoval, pretože je v jednaní s investormi, avšak podobných scenárov môžeme v spomaľujúcej čínskej ekonomike, ktorá je zároveň značne zadlžená, vidieť v budúcnosti čoraz viac. Čína jednoznačne stojí za pozornosť globálneho finančného sveta, pretože spúšťač ďalšej krízy môže prísť aj odtiaľto.

Mierne „neočakávané“, avšak americkí poslanci schválili navýšenie dlhového stropu bez akýchkoľvek podmienok do marca 2015. Neočakávané však z dôvodu rýchlosti. Dalo sa očakávať, že konzervatívci budú naťahovať schválenie až do konca februára a budú získavať politické body. Asi im prieskumy verejnej mienky ukázali niečo iné.

Každopádne je to víťazstvo prezidenta Obamu, demokratov a tých poslancov, ktorí deklarovali, že ďalšie navýšenie dlhového stropu je nevyhnutné pre finančné fungovanie vlády a ekonomiky. Tak a USA sa môžu opätovne veselo zadlžovať. Ich dlh je dnes 17,3 bilióna USD. Dokedy to bude možné? Ešte dlho, avšak určite nie navždy.

Súvisiace články