06.10.2013, 00:06

Čína chce vládnuť zlatu

Čínska centrálna banka plánuje uvoľniť pravidlá dovozu zlata. Doteraz dovoz drahých kovov zabezpečovali len niektoré banky.

Čína chce vládnuť zlatu

Zlato akoby v pondelok tvrdo spalo po nejakom ťažkom víkende. Striebro sa na pár minút vybralo skúsiť dobiť pozíciu 22 USD, no neúspešne. Ďalší deň oba kovy výrazne prepadli, aby všetko čo stratili, opätovne nadobudli v nasledujúce dni. Striebro opätovne siahalo po úrovniach 22 USD, avšak zlato sa k úrovniam zo začiatku týždňa ani len nepriblížilo a ostávalo pod 1325 USD. Piatkové obchodovanie bolo pokojné a nič výrazné sa už neudialo.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1311,2 USD, čo bolo o 25 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 21,74 USD a klesla o 0,04 USD. Tieto cenové pohyby sa prejavili i na pomere ceny zlata a striebra, ktorý je na úrovni 60,31 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 60,31 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 61,35). To znamená, že tento týždeň si striebro oproti zlatu mierne polepšilo. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 221,6 a v porovnaní s minulým týždňom klesol o 8,65 USD. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 90,36 a klesol o 3,38USD. Údaje z COMEXe nie sú, vzhľadom na uzavreté federálne úrady v USA.

Tento týždeň oba drahé kovy venovali pozornosť dianiu v USA spojenému s navýšením dlhového stropu a tzv. uzavretiu federálnej vlády. Ako sme už zvyknutí, investori reagovali divno, resp. tak, ako by to nie každý očakával. Po vyhlásení tzv. uzavretia federálnej vlády (tzv. používam preto, lebo všetko naozaj dôležité funguje ďalej), sa investori rozhodli, že očakávajú len krátke trvanie tejto krízy a ceny kovov sa prepadli. Potom však, hneď na ďalší deň, zistili, že to môže trvať i niekoľko dní. A tak sa drahé kovy opätovne vybrali smerom hore. Zdá sa vám to divné? Treba si zvyknúť na nové „normálne“ reakcie trhov. Utorňajší pokles by bol totižto normálny, ak by drahé kovy predtým výrazne rástli z obáv o tzv. zatvorenie vlády a nenavýšenia dlhového stropu. Avšak nič také sme nevideli. Drahé kovy totižto ostávali v hranici 1320 – 1340 USD. V prospech vyšších cien cez týždeň zároveň zahrali i údaje o zamestnanosti v USA. Nech je ako chce, do 17.10 bude cena drahých kovov od politických tančekov závislá. Zároveň môžeme špekulovať o rôznych vyjadreniach predstaviteľov monetárnej komisie FEDu, že sa zatiaľ stimuly FEDu neukončia. Svedčí o tom napr. i vyjadrenie prezidenta Bostonského FEDu, že ekonomika sa nezlepšuje tak, ako by sa dalo očakávať. Ale to sú len špekulácie.

Indexy ťažiarov opäť klesali a sú veľmi blízko úrovní, keď ceny drahých kovov dosahovali svoje tohtoročné minimá. Agentúra Fitch znížila výhľad ceny zlata na úroveň 1200 USD do konca roku a na začiatok roku 2014. Osobne nepredpokladám, že by sa politické elity v USA nedohodli. Pre drahé kovy to zatiaľ vyzerá tak, že ostanú na týchto a podobných úrovniach. Stále sa však nedá vylúčiť ani väčší krátkodobý pokles cien, vzhľadom na opätovne vyššie krátke pozície (stávky na pokles ceny) veľkých bánk a pokles akcií ťažiarov. Z dlhodobého hľadiska je však držba drahých kovov stále na mieste. Prečo? Vzhľadom na bezprecedentné správanie sa najväčších centrálnych bánk sveta a neustále zadlžovanie sa štátov.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Čína plánuje uvoľniť pravidlá dovozu zlata

Čínska centrálna banka sa chystá uvoľniť pravidlá dovozu zlata do krajiny. Doteraz platí stav, kedy dovoz drahých kovov do krajiny zabezpečujú len niektoré bankové inštitúcie. Po novom by to malo fungovať tak, že dovoz bude môcť byť zabezpečovaný každým, kto je členom Šanghajskej zlatej burzy, ako aj každým producentom zlata, ktorý v zahraničí vyprodukuje viac ako 10 ton zlata ročne. Dôvodom pre tieto kroky je rastúci dopyt po zlate zo strany obyvateľstva krajiny. Zároveň sa predpokladá, že tento dopyt po žltom kove bude v krajine rásť. Vysoký dopyt po zlate v Číne nie je žiadnou novinkou. Ako padá jeho cena od začiatku tohto roku sa dovoz zlata do Číny zvýšil o 162 % oproti minulému roku, prémie za okamžité dodanie zlata sa stále v krajine držia v priemere na úrovni 6,5 USD za uncu nad spotovú cenu, keď v máji dosiahli rekord vo výške 56 USD za uncu. Zároveň sa predpokladá, že vzhľadom na reštrikcie s dovozom zlata do Indie, sa tento rok stane Čína najväčším dovozcom žltého kovu na svete. Jej dovoz by sa mal prehupnúť cez 1000 ton. O tom, že sa tzv. „zlatý trh“ pomaly presúva do Ázie svedčia i aktivity rafinérskych spoločností. Jedna za najväčších a najznámejších spoločností METALOR už dlhšie dobu plánuje otvoriť svoju prevádzku priamo v Singapure. Minulý týždeň však ohlásila, že sa spustenie projektu zatiaľ odkladá, vzhľadom na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Indické chrámy zatiaľ odolávajú tlaku tamojšej centrálnej banky, ktorá od nich žiadala presný súpis zlata. Chrámy získavajú zlato primárne od veriacich. Zlato má v Indii veľmi významné kultúrne a náboženské zázemie. Odhaduje sa, že chrámy vlastnia až 2000 ton zlata. To, že si chrámy zachovajú svoju nezávislosť je veľmi pravdepodobné, pretože by to vyvolalo veľkú politickú nevôľu. Tento rok dovezie krajina pravdepodobne len 800 ton zlata, oproti 845 tonám v minulom roku. Dôvodom sú vyššie poplatky za dovoz a hlavne administratívne pravidlo 80 % dovozu a 20 % vývozu. Podľa najnovších správ sa pomaly dovoz do krajiny zvyšuje, keď v septembri doviezla India len 7,24 tony, v auguste 3,38 tony zlata. V októbri sa predpokladá, že dovoz vzrastie na 30 ton. Práve výrazný dopyt z Indie a Číny spôsoboval veľký stres na Londýnskom trhu s fyzickým zlatom, keď sme boli svedkami negatívnych úrokových GOFO mier, ktoré tento stres charakterizovali. Dnes je táto miera pozitívna a s vysokou pravdepodobnosťou súvisí s poklesom dopytu z Indie.

Texas odstránil daň z predaja zlatých a strieborných mincí. Chce tak podporiť nákup týchto inštrumentov u širokej verejnosti. Daň vo výške 6,25 % bola uvalená na predaj a kúpu mincí do výšky 1000 USD, čo postihovalo hlavne malých nákupcov. Už viac krát sme spomínali, že pri súčasných cenách, sú mnohé ťažiarske projekty v oblasti zlata a striebra nevýnosné. Aj keď si každý čitateľ musí uvedomiť, že zlato a striebro je v tomto ohľade iné ako klasické komodity (skoro všetko vyťažené zlato v histórií je k dispozícií v trezoroch), súčasný trh reaguje i na tieto správy, vzhľadom na frakčný systém fungovania COMEXu – hlavnej burzy komodít. Čo teda hovoria ťažiari? Čoraz viac spoločností sa dnes snaží zvýšiť svoju efektivitu na maximum. Dôvody sú primárne dva. Prvý sú vyššie náklady – mzdové a energetické a druhý dôvod je klesajúca sýtosť rudy. Tá spôsobuje, že ťažiari musí spracovať omnoho viac rudy, aby získal rovnaké množstvo kovu.

Lepšie zajtrajšky stále v nedohľadne

To, čo nebola úspešná stratégia v Nemecku, sa podarilo euro-skeptikom v Rakúsku. Po prvý krát sa dostala do parlamentu čisto euro skeptická strana, založená miliardárom Frankom Stronachom, ktorá získala 5,8 % voličských hlasov. Vyzerá to tak, že euro skepticizmus bude už čoskoro relevantným politickým prúdom. Už bolo načase. Ale to pre lídrov nie je nič nové. Tento týždeň sa stretli akademici a politické elity, ako za starých časov a diskutovali o budúcnosti Európy. Čuduj sa svete, prevládal pesimizmu nad optimizmom. Pesimizmus bol spojený hlavne s ekonomickou stagnáciou, vysokou nezamestnanosťou mladých a tzv. stratenou poslednou dekádou. Avšak riešenia boli deklarované stále tie isté. Pritom hlavný problém Európy nie je o politickej vôli a schopnosti lídrov vysvetliť ich konanie verejnosti. Je naopak o vyšších reguláciách, zadlženosti, vysokých daniach a eliminácií akýchkoľvek trhových riešení. Kým sa to nezmení, lepšie zajtrajšky tak skoro neuvidíme.

Tento týždeň rozhodla ECB o ponechaní nízkych úrokových mier, čo sa očakávalo. Niektorí čakali na rozhodnutie ECB o treťom kole LTRO – lacných pôžičiek bankám, avšak Mario Draghi nič také neoznámil. Rovnako sme tento týždeň zažili mierne stresy v Taliansku, kde však nakoniec strana Silvia Berlusconiho podporila vládu a z Bruselu a ECB sme mohli počuť silné vydýchnutie si. Inak by sme boli svedkami spustenia OMT mechanizmu z dielne ECB.

Po tom, čo Francúzsko v lete zaznamenalo nikým nečakaný hospodársky rast, objavil sa ďalší „zázrak“. Zdá sa, že cieľ francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, a to zvrátiť krivku nezamestnanosti do konca tohto roka, sa nakoniec naplní. V auguste totiž klesla miera nezamestnanosti o 1,5 %, čo znamená, že sa z Pôle emploi (francúzskeho úradu práce), v mesiaci august, odhlásilo rekordných 277 500 žiadateľov. Išlo o prvé zníženie po 27- mesačnom zvyšovaní. Francúzsky minister práce, Michel Sapin, sa zdržal prílišných osláv, ktoré považoval za predčasné. Dodal však, že ide o prvé pozitívne čísla po dlhom čase, a že vládna politika prináša svoje prvé ovocie. Nadšenie však netrvalo dlho. V pondelok Pôle emploi uviedol, že išlo o technickú chybu. Telefonická spoločnosť SFR, ktorá má na starosti posielanie SMS nezamestnaným, aby sa ich situácia mohla zaktualizovať, tieto správy odoslala, avšak k adresátom sa už nedostali. Napriek tomu, pokles miery nezamestnanosti skutočne nastal, avšak nešlo o pokles o 1,5 %, ale len o 0,7 až 0,9 %.

A pri dátach ešte chvíľku ostaneme. Najprv Španielsko vyhlásilo, že jeho dlh sa dostane v roku 2014 na úroveň skoro 100 % - presne 99,8%. Avšak už o štyri dni neskôr správu dementoval hovorca Ministerstva financií, ktorý uviedol, že dlh bude len 98,9 % a že chyba nastala pri písaní tlačovej správy, keď posledné čísla niekto vymenil. Ono je to vlastne jedno. Stačí sa pozrieť na trend španielskeho dlhu. A ten je jasný. Nárast. V roku 2011 bol dlh krajiny 68,5 % HDP, o rok neskôr už 85,9 % HDP a tento rok vyhlásil premiér, že dlh bude na úrovni  94,2% HDP. Španielsko tak ostáva jedným z hlavných problémov euro zóny a Európy.

Japonská centrálna banka svoju politiku nezmenila. Tamojšia monetárna komisia rozhodla o tom, že banka bude naďalej nakupovať japonské vládne bondy, ETF fondy a japonské realitné investičné dlhopisy s tým, že si zachováva i ročný cieľ zvýšenia monetárnej bázy od 60 do 70 biliónov jenov.

Hlavné správy tohto týždňa sa však točili okolo USA, kde sa diskutuje o navýšení dlhového stropu a zavretí federálnej vlády. To, že sa dlhový strop navýši, je asi každému jasné. Inak by vznikol chaos. A naň upozorňujú všetci. Či je to MMF, ktoré upozornilo, že nenavýšenie stropu môže mať globálny dopad alebo Mario Draghi, ktorý má úplne rovnaký názor. Dlh USA je dnes na úrovni viac ako 16 biliónov USD a viac ako 106 % HDP. Obavy však existujú. Dokonca niektoré americké banky údajne navýšili zásobu bankoviek vo svojich bankomatoch, aby sa vyhli potenciálnemu run-u na banky. Na strane druhej je zavretie federálnej vlády skôr divadlo pre občanov. Treba si uvedomiť, že všetko podstatné funguje ďalej. Odhaduje sa, že až 85 % všetkých vládnych aktivít beží ďalej a v práci ostáva 1,3 milióna dôležitých zamestnancov vlády. Inak ak sú títo dôležití a tých 800 tisíc, ktorí ostali doma nie, prečo ich potom Američania potrebujú? Ale to je už iná otázka. Faktom je, že pošta chodí, FED tlačí peniaze, verejné školy ostali otvorené, letecká kontrola funguje, atď., atď.. A na akej úrovni sa zadlženie USA zastaví? Osobne si myslím, že sa už nezastaví. Naopak. Bude sa výrazne zvyšovať, pretože politické elity USA prijímajú nové a nové zákony, ktoré vyžadujú nové a nové verejné zdroje. A najpohodlnejšie si je požičať.

Súvisiace články