Ukrajinská kríza dospela do štádia sankcií. Tie sú ale zatiaľ v štádiu silných vyhlásení a búchania sa do pŕs. Zmrazenie účtov a obmedzenie cestovania zopár ľuďom napojených na Putina ako ani zrušenie nejakých summitov, tu riešiť nejdem, lebo to sú diplomatické gestá bez reálneho ekonomického dopadu. Bližšie by som sa v tomto komentári chcel venovať jedinej ekonomicky relevantnú tému – sankcie voči ruským bankám.
Teda zatiaľ len voči jednej – Bank Rossiya (a jej dcérskej banky Soniobank), ktorá je údajne osobnou bankou vrcholných predstaviteľov Putinovej strany. Tá sa dostala na čiernu listinu inštitúcií, s ktorými americké finančné spoločnosti nesmú vykonávať transakcie. V praxi to znamená dve komplikácie: a) Keďže Bank Rossiya funguje na platobných systémoch VISA a Mastercard, tak klienti tejto banky môžu karty používať jedine na výber peňazí z vlastných bankomatov. Pred nimi sa teda tvoria veľké rady. b) samotná banka si nemôže od amerických finančných inštitúcií požičiavať doláre, a to či už na refinancovanie splatného dolárového dlhu, alebo aj na dolárové pôžičky používané napríklad na účely importu.
Ani jedna komplikácia ale pre banku nie je žiadnym obrovským problémom. To, že sa klienti nedokážu dostať k peniazom v cudzích bankomatoch, prípadne zaplatiť ňou v obchode, neznamená, že banka je insolventná. A aj keby mala banka problémy, tak nakoľko je blízka režimu, tak by bol najmenší problém ju sanovať. Čo sa týka dolárovej likvidity, tak tú si Bank Rossiya dokáže zaobstarať od ďalších ruských bánk, na ktoré sankcie uvalené nie sú. V krajnom prípade od ruskej centrálnej banky, ktorá disponuje devízovými rezervami v objeme takmer 500 mld. dolárov.
Toto odstrihnutie Bank Rossiya od amerických finančných inštitúcií teda ruskej ekonomike nespôsobí absolútne nič, maximálne sa kvôli dodatočným nákladom a možnému odlivu klientov zhorší hospodársky výsledok samotnej banky. (Výsledok ale môže byť pokojne aj opačný, v médiách sa objavili informácie, že zo solidarity si v tejto banke začali Rusi v hojnom počte otvárať účty)
Poďme ale ďalej, čo by sa stalo, pokiaľ by USA a dajme tomu, že aj EU, uvalili takéto sankcie na všetky ruské banky? Nebola by to úplne bezprecedentná situácia, podobným sankciám zo strany USA sa v súčasnosti „tešia“ napríklad aj iránske banky.
Čo sa týka výberov z cudzích bankomatov a spracovania platieb, tak Rusko už uvažuje o národnom platobnom systéme (favoritom je údajne PRO100 od Sberbank), aby nebol ich finančný systém závislý od zahraničných platobných systémov. Podľa ruských predstaviteľov by mohol byť spustený do pol roka. Potom by ruské banky mohli opäť realizovať domáce transakcie. Nie je to nič neštandardné, napríklad v Indii majú vlastný platobný systém RuPay. V zahraničí by ale Rusi karty využívať nemohli, museli by so sebou nosiť hotovosť. Svet by sa ale kvôli tomu nezrútil.
Oveľa zaujímavejšia je situácia pri dolárovej či eurovej likvidite, nakoľko by sa ruské banky potrebovali dostať k dolárom a eurám z dôvodu potreby refinancovania splatného dlhu v týchto menách, alebo aj z dôvodu financovania importov. Priamo na finančné inštitúcie v eurozóne by sa nemohli napojiť. Platby v dolároch a v eurách ale môžu prebiehať cez banky nesídliace v USA či EU, robí sa to napríklad cez Čínu, alebo prostredníctvom rôznych barterových schém (ropa za zlato...).
Takže aj tieto sankcie sa dajú obísť. A to nielen cez Čínu, pokojne aj cez ďalšie krajiny, ktoré sa v zahraničnej politike prikláňajú k Rusku – napr. Bielorusko, Kazachstan. A to nehovorím o daňových rajoch, ktoré sa budú zvýšeným finančným tokom len tešiť. Pokiaľ ale nebudú zavedené sankcie na exporty, tak doláre do Ruska potečú z exportu nerastných surovín, takže importy bude stále z čoho financovať. Rusko hospodári s prebytkom bežného účtu platobnej bilancie, jeho importy teda nie sú závislé na pôžičkách zo zahraničia. Veľkí ruskí exportéri si nájdu cestičky k prevedeniu dolárov na ruské účty cez banky v krajinách, ktoré Rusko nesankcionujú.
Nehovorím ale, že by odstavenie ruských bánk od finančného systému USA a EU nezasiahlo vôbec. To, že niektoré veľké subjekty dokážu sankcie obísť neznamená, že by sa prístup ruských ekonomických subjektov k cudzím menám nezhoršil. Naopak, určite by sa zhoršil a následkom môže byť horšia dostupnosť úverov v krajine, či nedostatok niektorých importovaných tovarov. Ruskú ekonomiku to ale neodrovná, to môžu až sankcie na exporty, ktoré by ale boli pre EÚ samovraždou. Irán taktiež nie je v hlbokej recesii primárne kvôli odpojeniu bánk od dolárov, ale bo veľkej miere kvôli sankciám na obchod a investície.
Odstavenie všetkých ruských bánk od finančného systému USA a EÚ, o ktorom som písal v tomto fiktívnom scenári, je ale z môjho pohľadu nereálne. Po prvé preto, že nakoľko niektoré ruské banky pôsobia aj v EÚ a klienti v nich dohromady majú nemalé čiastky. A po druhé, ruským bankám zadlženým v dolároch či eurách by pri obmedzenom prístupe k týmto menám hrozil bankrot na záväzky v dolároch a eurách. Bavíme sa podľa môjho hrubého odhadu o dvanásťcifernom čísle, ktoré by mohli tieto inštitúcie neuvidieť späť. Toto si nikto nezoberie na triko. (možno tak v prípade, že by sa Rusko a USA začali medzi sebou strieľať..)
P.S: Aj z ruskej strany odznelo zopár siláckych rečí o sankciách. Tým najvtipnejším je predaj amerických dlhopisov v držbe ruských inštitúcií, ktorý by údajne mal spôsobiť USA problémy s refinancovaním dlhu či s úročením. Podľa dát amerického ministerstva financií držali ruské subjekty v januári 2014 americké štátne dlhopisy v objeme 131,8 mld. dolárov. Taký objem dlhopisov nakúpi FED pri zachovaní súčasného tempa znižovania kvantitatívneho uvoľňovania za menej než tri mesiace. Dopad na americké úročenie by teda bol úplne kozmetický.