26.05.2014, 00:00

Putin vrátil úder. Amerika si to však ani nevšimla

Rusko sa odhodlalo k odvete za sankcie Západu. Predaj amerických dlhopisov však nepriniesol požadované výsledky.

Putin vrátil úder. Amerika si to však ani nevšimla

Podľa dát amerického Ministerstva Financií klesol v marci objem amerických dlhopisov v rukách ruských ekonomických subjektov o takmer 26 mld., čo celkovo predstavuje pokles o viac ako 20 %. Časť z tohto poklesu môže ísť na vrub intervencií  ruskej centrálnej banky na posilnenie rubľa, v rámci ktorých mohla predávať americké dlhopisy a nakupovať ruble. Bolo to však maximálne 9,3 mld. dolárov, čo je suma o ktorú v marci klesli devízové rezervy ruskej centrálnej banky.

Vývoj ruského vlastníctva amerických dlhopisov (v mld. USD)

Netuším, čo za týmto bezprecedentným poklesom stojí, ale ako odpoveď sa natíska ruská odveta voči sankciám USA v podobe predaja amerických dlhopisov. Predstavme si na chvíľu, že by tomu tak skutočne bolo a Rusi by chceli na USA vyceriť zuby tým, že by spôsobili aspoň mierny pokles dolára a rast úročenia v USA. V tom prípade by to bol neúspech, nakoľko tieto predaje dlhopisov s výnosmi z amerických dlhopisov v marci nezahýbali. A pokiaľ Rusi pokračovali v predajoch aj v apríli a máji (čo nevieme povedať, nakoľko ešte neexistujú dáta), tak by to bol dokonca prepadák, keďže v súčasnosti sú výnosy z desaťročných amerických dlhopisov sú najnižšie za posledných 10 mesiacov.

Vývoj výnosov z desaťročných amerických dlhopisov

Aj keby Rusi predali všetky zvyšné štátne dlhopisy, ktoré majú v držbe, tak by to s úročením amerického dlhu príliš veľa nenarobilo. 100 mld. dolárov, ktoré vlastnia vo forme štátnych dlhopisov ruské subjekty je napríklad ekvivalentom:

  • Priemerného nákupu štátnych dlhopisov zo strany FEDu za tri mesiace od začiatku kvantitatívneho uvoľňovania
  • Priemerného nákupu amerických dlhopisov zo zahraničia za 2,5 mesiaca
  • Priemerného mesačného nárastu amerického dlhu v posledných rokoch
  • 0,6 % z federálneho dlhu USA

Z toho vyplýva, že by dopad predaja všetkých týchto dlhopisov bol ako keby a) FED tri mesiace nenakupoval dlhopisy, b)  zahraničie nenakupovalo americké dlhopisy 2,5 mesiaca, c) americká vláda by v jednom mesiaci zdvojnásobila emisiu dlhopisov, d) americký dlh zrazu poskočil o 0,6 %. Takéto udalosti zásadný dopad na trhy nemávajú, keďže sú jednorazového charakteru.

Rusi sú veľmi malým hráčom na trhu s dolármi a americkými dlhopismi, aby dokázali výraznejšie zahýbať cenami dlhopisov a kurzom dolára. A aj keby sa im to podarilo, tak by tieto výkyvy pravdepodobne ostatní účastníci trhu skorigovali, keďže by im prišlo ocenenie dolára alebo amerických dlhopisov výhodné. A tých účastníkov trhu je neúrekom, keďže sú doláre ako rezervná mena a americké dlhopisy ako bezrizikové dlhopisy denominované v rezervnej mene najlikvidnejšími aktívami na svete.

Dolár nie je rezervnou menou, pretože si to USA nejakým spôsobom vynucuje. Rezervnou menou je z kvôli tomu, že USA sú najväčšou svetovou ekonomikou. Keďže teda v najväčšej časti obchodov na medzinárodnej úrovni je protistranou americký subjekt, tak držanie dolárov zjednodušuje a urýchľuje transakcie. Navyše, keď chce nejaká ekonomika podporiť exporty, tak oslabuje svoju menu práve voči doláru, keďže USA sú najväčším trhom a  centrálna banka tejto krajiny tak musí konštantne nakupovať doláre, aby držala menu podhodnotenú. Viď Čína.

Dolár môže stratiť funkciu rezervnej meny vtedy, keď bude nejaká ekonomika s rozvinutým a liberalizovaným finančným systémom väčšia ako USA. To môžu o niekoľko dekád dosiahnuť Čína alebo India. Zatiaľ k tomu ale majú na míle ďaleko. Druhou možnosťou je, že USA začne prekážať úloha dolára ako rezervnej meny, ktorá nadhodnocuje jeho kurz, a začali by obmedzovať pohyb kapitálu, čo by sťažilo medzinárodné transakcie v dolároch. To je ale v súčasnosti nemysliteľné.

P.S: A ešte na záver. Keby náhodou z nejakého dôvodu celý svet začal predávať americké dlhopisy, znamenalo by to pre americkú ekonomiku kolaps? Pravdepodobne nie. Úročenie by už síce vzrástlo, lebo by sa jednalo o zhruba tretinu amerického dlhu (a o takmer polovicu amerických dlhopisov), americké ekonomické subjekty by ale pravdepodobne za vyšší úrok schopné boli tieto dlhopisy absorbovať. A pokiaľ nie, tak by prišiel na pomoc FED, ktorý by ich absorboval aj s rizikom nárastu inflácie.

Vyššie úročenie by síce malo negatívne dopady na americkú ekonomiku. Každá minca ale má dve stránky, americká domáca výrobná sféra by dostala silnú podporu od oslabenia amerického dolára, ktorý by predaje amerických dlhopisov priniesli. Presne naopak, ako je to v súčasnosti, kedy americkej výrobnej sfére škodí snaha celého sveta nakupovať dolárové aktíva, čo drží dolár nadhodnotený. To síce pomáha americkému úročeniu, výrobu obchodovateľných tovarov to však tlačí mimo USA.