Tešili ste sa na nižšiu DPH? Zabudnite (komentár)

"Nič nie je tak trvalé, ako dočasné vládne opatrenie.“ Tento výrok Miltona Friedmana (ktorý má na budúci týždeň 101. výročie narodenia) poznajú aj ekonomickí analfabeti. Nanešťastie, zas a znova sa potvrdzuje, že v tomto prípade skutočne trafil klinec po hlavičke.

Predchádzajúca vláda pod vedením premiérky Ivety Radičovej od prvého januára 2011 zodvihla sadzbu DPH o jedno percento. Toto opatrenie vtedy nazvali „Ficova daň“ a mal pokryť zvýšené výdavky vytvorené prvou vládou Roberta Fica. Bol to názov dosť alibistický, pretože odpoveďou nemuselo byť zvýšenie daní, ale väčšie šetrenie (a pokojne ho mohli nazvať napríklad „Ficove škrty“, keď už im o to išlo).

Robert Fico vtedy nešetril kritikou. Označil ho dokonca za „najhoršie pravicové riešenie.” Podobne po nástupe na svoj druhý premiérsky post opakoval: “robíme, čo sme hovorili pred voľbami, nezdražujeme cez DPH, ako by to robila pravica.”
Avšak Radičovej zákon zvyšujúci DPH mal v sebe zabudovanú na slovenské pomery novinku. Tzv. sunset clause, alebo kostrbato po slovensky „podmienku západu slnka.“ To znamená, že zákon, ak sa nesplní určitá podmienka, platí len na dobu určitú a potom sa podmienky vrátia i do pôvodného stavu. V tomto konkrétnom prípade mala sadzba DPH poklesnúť späť na 19% ak by sa podarilo stlačiť deficit štátneho rozpočtu pod 3%.

Tento cieľ nám prikazuje fiškálny kompakt a vláda sa zastrája, že už tento rok ho splníme. Môžeme sa teda tešiť na nižšiu DPH? Tudle nudle. Ako sa premiér čerstvo vyjadril, „rozhodnutia prijaté vládou Ivety Radičovej budú musieť ešte chvíľku počkať“. Nesociálna predchádzajúca vláda spravila toto hrozné opatrenia a DPH zvýšila. No ale keď už to spravila, tak tie peniažky predsa užijeme!

Problémom je, samozrejme, výpadok vo verejných financiách. Ale to je absurdná výhovorka, veď presne kvôli verejným financiám bývalá vláda vyššiu sadzbu zavádzala, za čo ju súčasný premiér kritizoval. Tvárou v tvár rozpočtu nie je ani on ochotný škrtať.

Skúsme mu s tým pomôcť. Čisto matematicky by pokles sadzby o jeden bod znamenal pokles príjmov o 220 miliónov eur (realita môže byť miernejšia, ak nižšia DPH spôsobí zvýšenie spotreby). Zhruba toľko môže vláda ušetriť zavedením adresnosti detských prídavkov. To by bolo dokonca vyslovene sociálne opatrenie. Rodiny by o nič neprišli – rodiny s nadpriemernými príjmami by síce stratili detské prídavky, ale o zároveň by o niečo menej dali na DPH. A rodiny s podpriemernými príjmami by mali aj prídavky, aj nižšie DPH.

Šetriť sa dá aj inde. Napríklad štedré stavanie národno-súkromných štadiónov nenasvedčuje o suchotách v štátnej pokladnici. Podobne tomu nenasvedčuje ani 42-násobne predražené nákupy softvéru, či ďalšie zistené plytvanie (podľa monitoringu Plytvanie štátu len za rok 2012 dosiahlo 243 miliónov eur), či investičné stimuly vybraným firmám (za rok 2012 cez 120 miliónov eur). Úspory by sa určite dali nájsť aj auditom medzi 7000 rozpočtovými a príspevkovými organizáciami štátu.

Snáď sa na to niekedy niekto podujme a dočasné nebude znamenať večné.