03.03.2013, 00:04

Stavte sa, kto položí euro na kolená (komentár)

Voľby v Taliansku spôsobili chaos, francúzska nezamestnanosť dosiahla rekord.

Stavte sa, kto položí euro na kolená (komentár)

Tento týždeň nebol výnimočný. Začiatok týždňa bol pokojný s jedným výraznejším pohybom ceny smerom nahor na oboch kovoch. Zlato sa dostalo opätovne nad hranicu 1615 USD a striebro bolo veľmi blízko 29,5 USD. Zvyšok týždňa však ceny opätovne pomaly klesali. Piatkové obchodovanie nebolo z cenového hľadiska opätovne žiadne terno.

Zlato uzavrelo nakoniec na úrovni 1576,8 USD, čo bolo o 4,7 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra sa znížila o 0,18 USD a uzavrela na 28,58 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 55,17 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 55,17 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 54,99). To znamená, že zlato bolo postihnuté prepadom ceny v pomere k striebru o niečo menej. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) skončil na úrovni 351,78 a prepadol sa o ďalších 7,85 USD v porovnaní s minulým týždňom. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 133,29, čo bolo o 3,02 USD menej ako pred týždňom. Oba indexy sa opätovne dostali na svoje dvojročné minimá.

Výsledok talianskych volieb a následná nervozita na trhoch mnoho pozitívnej energie zlatu a striebru nedali. Na scénu musel prísť až helikoptér Ben, ktorý vypovedal pred Senátom a následne pred finančnou komisiou parlamentu o pokračovaní politiky Fedu, čo spôsobilo výraznejšie cenového pohyby v utorok. Zlato v ten deň vzrástlo o 1,3%, čo bol najvyšší nárast na cene za ostatné tri mesiace. Ako sme však už spomenuli, ceny následne pomaly klesali. Obe ceny drahých kovov sa pohybujú pod svojimi 200 dňovými pohyblivými priemermi. Zlato minulý týždeň prekročilo tzv. prekríženie smrti (trend poklesu ceny) a striebru tento týždeň chýbalo len málo, aby zopakovalo to isté. Čisté krátke koncentrované pozície (stávka na pokles ceny) veľkých bánk na COMEXe výrazne poklesli na striebre, avšak oproti očakávaniam stúpli na zlate, skôr ako dôsledok poklesu dlhých pozícií menších hráčov. Na strane druhej sa futures kontrakty na oboch kovoch obchodujú pod spotovou cenou, čo naznačuje bakwardáciu a nedostatok fyzického kovu.

Analytik CitiBank Tom Fitzpatrick je naladený stále na rast cien zlata. Tvrdí, že táto sedemnásťmesačná konsolidácia je veľmi podobná konsolidácii v rokoch 2006-2007, kedy ceny žltého kovu následne výrazne stúpli. Tvrdí, že zlato má silnú podpornú hranicu na úrovni 1520-1530 USD a prvým míľnikom, ktorý musí prekonať pre naštartovanie ďalšieho vzostupu je hranica 1625 – 1640 USD.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:


Zdroj: upner.com, kitco.com

Kúpilo Mexiko zlato alebo nie?

Či kúpilo naozaj Mexiko zlato, sa len uvidí. Možno si pamätáte na zistenie, že Mexiko drží až 95 % svojich zlatých rezerv v Londýne. Tento týždeň Mexický dvor audítorov rozhodol, že sa musí vykonať fyzická inšpekcia zlata v Londýne, aby sa potvrdilo, že mexické zlato existuje a je relevantnej kvality. Je to údajne reakcia na zistenie, že Mexiko kúpilo v roku 2011 zlato v hodnote 4,5 mld. USD, avšak nikdy neskontrolovalo to, či naozaj existuje vo fyzickej podobe. Ono sa niekedy každému stane, že minie 4,5 mld. USD a neskontroluje, čo kúpil.

Miliardár Paulson stále stavia na rast ceny zlata. Nepredal žiadnu časť svojho podielu v zlatom ETF SPDR Gold Shares Trust, pričom iní veľkí investori ako napr. Soros, svoje zlato predali. Jeho investičná spoločnosť zároveň získala značné podiely v ťažobných spoločnostiach ako je AngloGold Ashanti, Detour Gold, NovaGold Resources, či Barrick Gold.
Najlepším miestom na ťažbu zlata je Fínsko nasledované Švédskom, Albertou, New Brunswickom, Wyomingom, Írskom, Nevadou, Yukonom, a Nórskom. Naopak najhoršie sa ťaží v Indonézii, Vietname, či Kongu, podľa štúdie kanadského Fraser Inštitútu.

Americká štátna US Mint predala vo februári rekordné množstvo striebra vo výške 3,37 miliónov uncí. Za január a február spolu tak predala už 10,8 miliónov uncí striebra, čo tvorí 33% celého predaja za rok 2011. Tak ako klesajú ceny drahých kovov, tak niektorí investori skupujú ich fyzické zásoby. O tom asi najlepšie vypovedajú nasledovné grafy, ktoré nepotrebujú ďalší komentár:

Rusko, Turecko, Kazachstan, Azerbajdžan, Tadžikistan zvýšili svoje oficiálne zlaté rezervy podľa správy z Medzinárodného monetárneho fondu. To len potvrdzuje trend, že niektoré centrálne banky, primárne rozvojových krajín, diverzifikujú svoje devízové rezervy do reálneho zlata. Rusko sa tým pádom stalo 9 krajinou s najvyššími rezervami a Turecko preskočilo na 15-stom mieste Venezuelu.

Dopyt po zlate v Indii, je pripravený nakoniec opätovne rásť a to z toho dôvodu, že tamojšia vláda prekvapivo nezaviedla nové dovozné poplatky spojené s dovozom zlata pre rok 2013 a rozhodla sa pre zachovanie súčasného stavu. To môže byť v kombinácii s nižšími svetovými cenami opätovne pozitívny signál pre zvýšenie dopytu po žltom kove z tejto krajiny.

No a nakoniec malý bonus: Mike Maloney pripravil video sériu s názvom „Skryté tajomstvá peňazí,“ ktorá odhaľuje niektoré zaujímavé fakty a stojí určite za pozretie.

http://www.youtube.com/embed/DyV0OfU3-FU

Môžete si staviť

Bude to Španielsko či Taliansko, ktoré položí euro na kolená? Výsledok volieb v Taliansku spôsobil mierny chaos. Dokonca aj európski lídri boli úprimne smutní, vzhľadom na patovú situáciu v krajine. Počas prvých dní sme mohli zaznamenať negatívne reakcie trhov, ktoré boli založené len na preľaknutí sa a zistení, že kráľ je nahý. Ale tak dnešný svet funguje. Inak mne stále nedochádza, ako by silná ľavicová vláda, ku ktorej sa všetci modlili, mohla zachrániť krajinu so 130 % dlhom na HDP, klesajúcim hospodárstvom a rozsiahlymi sociálnymi programami pre starnúcu populáciu. Takže čo sa bude diať ďalej? Taliansko môže reálne spôsobiť problémy. Prečo? Pokojne sa môže stať, že trhy získajú podozrenie (nedajbože založené na nejakej logickej úvahe o reálnom stave trhu s dlhopismi krajín Európy), že ECB nebude schopná zachrániť Taliansko prostredníctvom svojho posledného programu OMT. Ten je totižto založený aj na striktnom nadiktovaní podmienok pomoci tzv. Troikou. Pričom v krajine bez pevnej vlády, by asi nemal kto poslúchať prikázania o šetrení. To však môže podryť relevantnosť celého mechanizmu a spôsobiť problémy v ďalších krajinách. Avšak rovnako je vysoko pravdepodobné, že ECB by prišla s nejakým novým programom, ktorý by trhy upokojil. Takže zatiaľ netreba podliehať panike, teda aspoň nateraz nie.

Francúzska nezamestnanosť dosiahla nový rekord – 3,2 milióna ľudí bez práce. Podobná situácia bola v krajine naposledy v roku 1997. To veru dobrá správa nie je pre tamojšie verejné financie. A pravdepodobne len zhodou náhod sa v ten istý deň, ako boli zverejnené dáta o nezamestnanosti, vyjadril tamojší minister priemyslu, že by sa celkom hodilo slabšie euro. Tvrdil, že ECB si nerobí dobre svoju prácu a drží euro príliš silné. ECB by sa podľa neho mala „pripraviť na nové menové vojny, ktoré sa stanú novou politikou vlád.“ Len na pripomenutie, vyhlásenie prišlo len dva týždne potom, čo sa ministri financií krajín G20 a ich centrálni bankári, striktne vyjadrili, že žiadne menové vojny nebudú.

Nezamestnanosť v eurozóne dosiahla nový rekord vo výške 11,9 %, keď stúpla o 0,1% oproti minulému mesiacu. Eurostat uviedol, že v zóne je skoro 19 miliónov ľudí bez práce, čo bolo o 201-tisíc viac ako minulý mesiac. Nezamestnanosť medzi mladými je rovnako na najvyšších úrovniach - 24,2% a rekordérmi ako sú kto iný ako Grécko (59,4 %) a Španielsko (55,5 %).

Centrálna banka Japonska bude mať nového guvernéra pána Kurodu, čo znamená, že krajina je definitívne pripravená na vyššie spomínané menové vojny. Od Kurodu sa totižto očakáva, že výrazne uvoľní menovú politiku v krajine a to už na aprílovom stretnutí monetárneho výboru banky. Odchádzajúci guvernér Shirakawa vyslovil posledné varovanie o možnosti vzniku investičných bublín v krajine prostredníctvom štúdie vydanej minulý týždeň centrálnou bankou. Odchádzajúci guvernér sa skôr prikláňal k reforme verejných výdavkov, čo bol asi jeden z dôvodov, prečo odchádza.

Dáta o raste USA boli pod očakávaniami, avšak o niečo lepšie, ako hovorili prvé odhady. HDP USA nakoniec v poslednom kvartáli 2012 rástlo o 0,1 %, pričom len mesiac dozadu sa odhadoval pokles na úrovni 0,1 % vzhľadom na nižšie výdavky na obranu a hurikán Sandy. Mierny nárast stál asi aj za potvrdením voľnej monetárnej politiky prezidentom Fedu. Skutočnou témou v krajine však bolo zavedenie automatického viazania rozpočtových výdavkov vzhľadom na stále nevyriešenú situáciu okolo fiškálneho útesu. Prezident vyhlásil tvz. „príkaz na šetrenie“ pre všetky federálne agentúry v najbližších 7 mesiacoch v celkovej výške 85 mld. USD. „Tieto úspory ohrozia národnú bezpečnosť a priority domácej politiky,“ zaznelo v príkaze. Avšak opätovne sa treba pozerať na situáciu v širšom kontexte. Po prvé jedná sa len o plán. Ten sa má zrealizovať v prípade, že sa nepodarí dohoda o fiškálnom útese. Nedohodnutie sa inak nikto nepredpokladá a aj preto sa zatiaľ daný príkaz neberie v princípe veľmi vážne. Po druhé si treba uvedomiť výšku týchto devastujúcich úspor na celkových výdavkoch federálnej vlády (áno, to malé červené, na obrázku):


A nakoniec si treba uvedomiť, že 85 mld. USD je pre USA v porovnaní s jeho zadlžovaním len uštipnutie včely. Americké ministerstvo financií dokáže totižto zvýšiť dlh krajiny o 80 mld. USD behom jedného dňa:


I z tohto vyplýva, že situácia vo verejných financiách krajiny nie je veľmi dobrá. A problém nemá len federálna vláda, ale i štáty a samosprávy. Svedčí o tom napr. situácia v Detroite, ktorý čelí bankrotu a už oznámil stav finančného ohrozenia. Dôvody? Príliš prehnaný predpoklad výšky príjmov, vysoká miera pôžičiek a dlh na úrovni 14,99 mld. USD. A problém s dlhom nie je len na strane verejných financií, ale i súkromného sektora. Typickým príkladom je rastúci dlh na študentských pôžičkách, ktorý už presiahol 1 bilión USD. Študentské pôžičky sa zároveň nie vždy používajú na financovanie štúdia, ale i na drogy, tetovanie, či motocykle, pričom miera nesplácania daných pôžičiek už prekročila mieru nesplácania dlhov na kreditných kartách.

Matúš Pošvanc
Matúš Pošvanc

upner.com