20.04.2013, 00:00

Každá minúta sa ráta (komentár)

Na Cypre ešte počítajú. Slovinci aj Gréci získali čas a Holandsko otočilo.

Euro / Graffitti. Reuters

Na Cypre ešte počítajú. Slovinci aj Gréci získali čas. Holandsko otočilo. Zahrajte si simulátor centrálneho bankára.

V ostatných číslach Budiž eura vždy sľubujeme, že Cyprus necháme na pokoji a on sa nám beťár každý týždeň vráti s novou zaujímavou správou a niekedy hneď s viacerými. Z pôvodnej záchrany Cypru vo výške menej ako 16 miliárd začína byť záchrana, na ktorú treba minimálne 21 miliárd eur. Dôvodom je hlavne nečakaný útek vkladov tesne pred zatvorením bánk. Vďaka tomu budú musieť vkladatelia, ktorí ostali, niesť oveľa vyššie straty, ako sa na začiatku predpokladalo. Miesto 5,5 miliardy až 8,3 miliardy. To by naštvalo nejedného! Cyprus sa snaží zmierniť hnev tým, že ponúka zahraničným vkladateľom so stratou viac ako 3 milióny európsky pas. Pekne drahý kus papiera, čo poviete?

Euro / Graffitti. Reuters


Ďalším prekvapením je vyhlásenie generálneho prokurátora, že o záchrannom balíku musí hlasovať parlament. Hovorca vlády k tomu rozhodnutiu dodal: „Nie je možné, aby o záchrane Cypru rozhodovali ostatné parlamenty v eurozóne a náš vlastný nie.“ Predpokladá sa, že hladko prejde, ale to sa predpokladalo aj o prvom hlasovaní, ktoré nakoniec neprešlo. Z uniknutého interného dokumentu vyšiel na svetlo odhad, že cyperská ekonomika sa v nasledujúcich dvoch rokoch prepadne o 12,5%.

Slovinská premiérka sľúbila, že u nich žiadna záchrana nebude, aj keď je situácia kritická. V boji o odsunutie problémov čo najviac do budúcnosti si zaknihovala prvé víťazstvo. Ljubljana predala krátky (18-mesačný) dlh v hodnote 1,1 miliardy eur za čo chce stiahnuť časť starého dlhu. Pre informáciu, Slovinsko musí tento rok získať zhruba 3 miliardy na chod štátu a rekapitalizácia jeho troch štátnych bánk môže zhltnúť až 7 miliárd. To je 5 000 euro na jedného Slovinca. Nebude to jednoduché.

Slovinský štát kontroluje zhruba polovicu firiem v krajine, uvidíme, či budú predávať, alebo nakoniec predsa len budú chcieť peniaze aj od nás. Aby toho nebolo málo, v krajine naďalej padajú ceny nehnuteľností, medziročne o 8,8%. No ešte horšia je situácia v Španielsku, tam ceny realít medziročne spadli o rekordných 12,8% a dosiahli úroveň z roku 2004. Sľúbená pomoc 100 miliárd nemusí ani zďaleka stačiť.

Aj Gréci si môžu na chvílinku vydýchnuť. Podarilo sa im s Trojkou vyhádať ďalšiu tranžu z pôžičky, ktorá bola pozdržaná od marca. Zároveň objavili riešenie porekadla Aj vlk sýty, aj ovca celá. Sľúbili prepustiť ďalších 15 000 štátnych zamestnancov, no zároveň prijať také isté množstvo nazad. Ak tomu nerozumiete, nie ste sami. Grécka nezamestnanosť aj bez toho dosiahla nový rekord 27,2%, čo je medziročné zvýšenie takmer o tretinu . Aby im po troch rokoch zachraňovania v celej ekonomike nezostali zamestnaní ozaj už len tí štátni úradníci.

Čoraz hustejšie mraky sa zbiehajú aj nad Holandskom, ktoré bolo vnímané ako jedna z tých lepších ekonomík v Európe. Holandsko je od roku 2009 v procedúre nadmerného deficitu. Ešte pred pár dňami minister financií deklaroval úmysel s deficitom bojovať, premiér Rutte ale otočil o 180% a už nalinkované konsolidačné opatrenia po dohode s odborármi a zástupcami zamestnávateľov odložil. Vraj deficit má znížiť predpokladaný hospodársky rast. „Z problémov jednoducho vyrastieme!“ sa začína ozývať aj v Holandsku. Wildersova euroskeptická strana momentálne vedie prieskumy.

Nečudo, že Brusel je z toho všetkého nervózny. Už dávnejšie vyšlo najavo, že platí internetových diskutérov, aby na webe zlepšovali jeho obraz. Najnovšie novinári zistili, že Brusel finančne podporuje zoskupenia, ktoré bojujú za väčšiu kontrolu médií vládami. Kritika škodí kohézii!

S negatívnym obrazom v médiách musí po škandále svojho ministra bojovať aj francúzsky prezident Hollande. On zvolil trocha sympatickejšiu cestu, prikázal celému kabinetu zverejniť majetkové pomery. V socialistickej strane nie sú žiadni chudáci, 8 z 37 členov sú milionári. Najviac sa zadarilo ministrovi zahraničia s oficiálnym majetkom 6 miliónov eur. Želáme im úspešné pokračovanie ich boja s francúzskymi nenásytnými boháčmi, na ktorom postavili svoj program.

Už o pár týždňov EÚ privíta nového člena. Chorváti svoj nadchádzajúci vstup do Únie oslávili 20,7% účasťou na európskych voľbách, štvrtou najnižšou v histórii Únie. Pre zaujímavosť, prvé dve priečky drží Slovensko, kde účasť v roku 2004 bola menej ako 17 % voličov.

Stále horšie správy chodia z Maďarska. Krajina sa pomaly potápa do ekonomického pekla. Úroveň nesplácaných pôžičiek v maďarských bankách dosahuje horšie hodnoty ako v Grécku (viď obrázok) a Orbán sa cíti natoľko silný, že ho už nezajíma ani politický marketing. Najnovšie prehlásil, že všetky pokuty, ktoré dostanú od EÚ, rovno hodia na plecia občanov špeciálnou “pokutovou” daňou, ktorú už dali aj do ústavy. Nie že by sa výdavky štátu dali hodiť aj na iné plecia ako plecia občanov, ale väčšina politikov to vie aspoň zahmliť s noblesou.

Ako stráviť tieto pekné dni? Ak chcete kultúru, skúste najnovšiu estónsku operu o fiškálnej konsolidácii a boji s krízou v krajine. Údajne sa v nej spomína aj internetová výmena názorov amerického ekonóma Krugmana a estónskeho prezidenta. Ak si radšej chcete niečo zahrať, skúste najnovší herný hit z dielne ECB. Hra s názvom Top Floor je prepracovaným simulátorom života úradníka v ECB, ktorý sa na vrchol musí prepracovať zbieraním dokumentov.

Úspešnú cestu hore aj vám želá

Martin Vlachynský

Martin Vlachynský

analytik INESS

eurokriza.sk