Politický systém speje ku krachu (komentár)

S tým, ako finančná kríza pokračuje už piaty rok, vlády sa dostávajú do ťažkej situácie. V eurozóne klesá HDP už šiesty kvartál po sebe, čo prináša vyššiu nezamestnanosť a nižšie daňové príjmy. Vlády tak pri krachujúcom sociálnom systéme po dekádach nezodpovedného sľubovania potrebujú získať dodatočné príjmy. Najjednoduchším spôsobom je presvedčiť nadpolovičnú väčšinu voličov, že konfiškácia peňazí bohatšej časti populácie je férová. Avšak férovosť Bruselu má svoje limity.

Europoslanec Nigel Farage pred pár dňami v európskom parlamente povedal: „Boj proti daňovým únikom dáva tomuto parlamentu silný morálny tón. Ako povedal pán Barroso, všetko je to o chápaní férovosti. Ak sa však pozrieme na európskych úradníkov pracujúcich pre Európsku komisiu alebo európsky parlament, najvyššia kategória zamestnancov si odváža domov viac ako 100,000 libier ročne. No podľa európskych daňových zákonov z toho platia daň iba 12%. Toto je podvod na masívnej škále. Ako môže byť toto považované za férové?“

Skutočne férová daň je nulová. Neexistuje žiadne morálne právo, podľa ktorého by si mohol ktokoľvek osobovať nárok na časť z hodnoty práce toho druhého. Každá daň je neférová a politicky motivovaná. Ľudia však dane akceptujú, pretože vláda im za ne ponúka pre nich to najdôležitejšie – stabilitu. Fungujúce právne prostredie je alfou a omegou - bez neho zaniká spoločnosť ako taká.

Právna stabilita má však k sociálnemu štátu veľmi ďaleko. Sociálny štát je iba falošnou nadstavbou toho, čo ľudia v skutočnosti chcú. Snaha demagogických politikov predávať sociálne služby a pomyslenú prosperitu za vyššie dane vždy narazí na stenu reality. Vznikne politicko-hospodársky systém, ktorý bude fungovať iba dovtedy, kým je komu brať. A práve teraz sa svet dostáva do fáze, že je treba brať o to viac tým, ktorí ešte majú.

Rýchlym riešením daňového problému je znížiť plošné dane a zjednodušiť daňový systém. Ľudia budú platiť radi a daňové príjmy budú rásť. No opak je realitou, kde typickým príkladom je Slovensko, ktoré zvýši dane a rozbije efektívny daňový systém. A to ešte s triumfálnym výrazom, neuvedomujúc si, že robí pravý opak toho, čo ľudia chcú – rozbíja stabilitu v mene pokrivených dogiem.

Je tak zrejmé, že súčasný politický systém speje k svojmu krachu. Opakovanie tých istých chýb a ešte vo väčšom množstve je známkou začiatku konca politického usporiadania ako ho poznáme. Aj keď nás trápia najmä ekonomické problémy, tie sa nevyriešia, pokiaľ sa nezmení princíp fungovania politickej moci. Naša spoločnosť, ktorá funguje na súčasných princípoch iba pár desaťročí, sa nám môže zdať pevná, no prehnaná istota v ňu je klamlivá.

Civilizácia, ktorá vytvorila najdlhšiu prosperujúcu ríšu v histórii trvajúcu stáročia, boli Rimania. Nech skončili akokoľvek, zárodkom ich úspechu bol neochvejný vzťah k slobode, súkromnému vlastníctvu a štátu. Politiku a hospodárstvo neriadili myšlienky filozofov alebo ekonometrické modely, ale úcta k tradícií a pragmatický pohľad na vec. Dvaja najdôležitejší štátni úradníci boli priamo volení, svoje funkcie zastávali bezplatne a mali voči sebe právo veta. Politika tak bola konsenzom celého národa. Najdôležitejšou črtou systému však bolo oddelenie zákonodarnej a výkonnej moci. Zákony vychádzali z ľudu a boli pre ľud. Neexistoval stav, aby tí istí, ktorí vládnu, vytvárali zákony. Cieľom bol obmedziť moc politikov.

Dnes však vzniká tlak na odovzdanie ďalších našich slobôd do talónu pre boj za spoločné dobro. Dobro definované politikmi slúžiace ich vlastným cieľom. To však nie je spôsob, ako vyriešiť naše problémy. Odpoveďou nie je obmedzenie našej slobody, ale ich moci.