27.04.2014, 00:00

Drahé kovy sú opätovne dole

Ako sa darilo zlatu a striebru? Prečítajte si komentár analytika Matúša Pošvanca.

Drahé kovy sú opätovne dole

Predminulý týždeň sme opätovne zažili výrazný prepad cien drahých kovov. Zlato spadlo z 1327 USD na 1293 USD v priebehu jedného dňa. Striebro si to namierilo k 19,5 USD. Tento týždeň bol opätovne jeden z tých viac klesajúcich. Zlato sa dostalo pod 1280 USD a striebro padlo i k 19,20 USD.

Zlato bolo v utorok opätovne  pod dvesto-dňovým kĺzavým priemerom a dosahovalo dvojmesačné minimá. Vo štvrtok sa ceny drahých kovov značne spamätali. Zlato sa pokúsilo atakovať 1300 USD a striebro 20 USD, avšak následne sa ceny ustálili pod týmito hranicami. V piatok zlato prekročilo hranicu 1300 USD a dostalo sa nad svoj 200 dňový pohyblivý priemer. Aj tento krát striebro kopírovalo zlato, aj keď sa nedostalo cez 20 USD.   

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1303,8 USD, čo bolo o 9,9 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 19,72 USD, čo bolo o 0,19 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 66,12. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 228,75 (mierne stúpol). XAU index (index zlatých a strieborných  ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 93,31 USD (mierne stúpol).

Za negatívnym vývojom cien zlata striebra za ostatné dva týždne stálo hlavne to, že investori neveria tomu, že by sa situácia na Ukrajine vyhrocovala. Aspoň zatiaľ nie. Bez ohľadu na doslova „hromadu“ správ o rôznych militantných aktivitách na východe krajiny, trhy na dianie nereagovali. Skôr sa upriamili na mierne pozitívne dáta a z amerického trhu, ktoré stáli primárne za situáciou spojenou s poklesom cien zlata a striebra. Vo štvrtok však drahé kovy zas posilnili vzhľadom na negatívne správy spojené s rastom nezamestnaných v USA.  

Nižšie ceny však spôsobujú opätovne prerastajúcu nervozitu na trhu s fyzickým zlatom, kde negatívna GOFO úroková miera svedčí o nedostatku fyzického kovu na medzibankovom trhu v Londýne. Tá bola negatívna po celé ostatné dva týždne a dokonca sa v jeden deň prehupla do negatívneho teritória i na jej 6 mesačnej úrovni. Ázia pravdepodobne opätovne skupuje čo sa dá na fyzickom trhu, pri výhodnejších cenách ako pred dvoma týždňami.

Čo sa týka predikcií, tak tento týždeň o zlate hovorila banka Goldman Sachs, ktorá očakáva pre tento rok zlato na úrovni 1050 USD. Jediné, čo by banku donútilo k zmene predikcie, by bol výrazne nižší rast HDP v USA. Podľa prieskumu Thomson Reuters/GFMS sa bude cena zlata tento rok pohybovať okolo úrovne 1225 USD pre tento rok a bude smerovať nižšie v ďalšom roku. Predikcia ceny je tak o 13 % nižšia ako bola na rok 2013. Vyzerá to, že týmto predikciám sa najviac tešia v Číne.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Zlato je DNA Indie

Na jednej strane máme zvýšené množstvo odchytu pašerákov zlata do Indie, dokonca pašujú zlato i v bruchu – áno minulý týždeň vyoperovali lekári v Indii zlato zo žalúdka pašeráka. No a kým predminulý rok to bolo okolo 146 odhalených prípadov, na prelome 2013 a 2014 je to už 250 odhalených prípadov, oproti 30 prípadom v 2011. Na strane druhej máme stále významný dopyt po žltom kove zo strany obyvateľstva. Nenadarmo sa hovorí, že zlato je pevne zakorenené v DNA Indov.

A aj keď začínajú silnieť tlaky na uvoľnenie tamojšej politiky voči dovozu zlata, stále to nevyzerá na významnú zmenu. Viacerí odhadujú, že pokiaľ sa niečo zmení, tak to bude pravidlo 20/80 (resp. 20 % povinného vývozu množstva zlata voči dovezenému), resp. sa budú zmeny týkať malých úprav v dovozných poplatkoch.

Každopádne bude zmena pomalá a nemôžeme očakávať žiadne radikálne kroky. Skôr naopak. India sa bude naďalej snažiť udržať dovoz zlata do krajiny v rozmedzí 650 – 700 ton ročne. Ak by sa udialo niečo vo svetovej ekonomike, India bude pravdepodobne prvá, ktorá svoju politiku voči zlatu sprísni.  

Zlato. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Politika Číny je úplne opačná. World Gold Council predpokladá, že dopyt po žltom kove v krajine stúpne minimálne o 25 percent do roku 2017, vzhľadom na väčší počet obyvateľov, ktorí zbohatnú, pričom však upozorňuje na fakt, že v roku 2014 nemáme očakávať výrazné zmeny v apetíte Číny. V nominálnom vyjadrení by potenciálny nárast dovozu podľa WGC znamenal 1375 – 1400 ton zlata ročne, čo predstavuje približne 55 - 60 % novo vyťaženého zlata ročne.

Peking sa má zároveň stať ďalším centrom pre dovoz zlata do krajiny; dokonca sa podľa neoficiálnych informácií už stal, keďže nemenovaný zdroj uviedol, že začali dovážať zlato priamo do Pekingu. Doteraz sa zlato dovážalo len cez Hong Kong, Shenzhen a Šanghaj, pričom sú to dáta primárne z Honk Kongu, ktoré napovedajú o situácií s dovozom zlata do Číny. Ostatné sú len odhady, ktorými sa „zabáva“ zlatá komunita. Inými slovami skutočnú a reálnu situáciu, koľko zlata Čína ročne kúpi sú len odhady.    

Vzhľadom na relatívne nízke ceny zlata a striebra sa uchyľujú ťažobné spoločnosti k ďalšiemu znižovaniu nákladov z rozsahu, ktoré hľadajú v spájaní. Jedným zo signifikantných príkladov je potenciálne spojenie spoločnosti Barrik z Kanady a amerického Newmontu – obe sú veľmi významnými hráčmi v ťažiarskom priemysle.

Aj keď neprišlo zatiaľ k žiadnej dohodne, na verejnosť prenikli informácie, potvrdzujúce stále prebiehajúce rokovania o zlúčení spoločností do novej spoločnosti, do ktorej by patrili najvýnosnejšie banské projekty, niektoré nové banské projekty by boli pribraté a neperspektívne by boli zavreté.

Grécku sa darí - aspoň čiastočne

Asi hlavnou úlohou Maria Draghiho (na snímke) je, aby si dával pozor na to, čo presne hovorí. Už sme si zvykli, že investori veľmi radi interpretujú priam „akékoľvek“ mihnutie brvou centrálnych bankárov. Rovnako tomu bolo i na nedávnej tlačovej konferencii, keď sa Draghi dva krát vyhol explicitnému slovu „deflácia,“ ktoré nahradil termínom „nízka inflácia“.

To súvisí s tým, čo plánuje ECB v najbližšom období. O nejakých zásadnejších krokoch v podobe negatívnych úrokových mier, či nákupu dlhopisov sa hovorí čoraz častejšie. A pravdepodobne sa čoraz častejšie aj hovoriť bude. Infláciu nad 1 % má len 5 štátov EU a 8 z nich zažíva defláciu, medzi nimi i Slovensko. Po agresívnejšej monetárnej politike pokukujú teda nielen v Eurozóne ale i vo Švédsku, kde uvažujú o negatívnej základnej úrokovej miere na úrovni mínus 0,25 %.

Na defláciu v eurozóne upozorňuje i MMF, ktorý predpovedá riziko deflácie na úrovni 20 %, resp. hovorí o dlhodobom období tzv. „lowflácie“ (nízkej inflácie). Všetky tieto ukazovatele pomaly naznačujú, že centrálne banky pristúpia v najbližšom období k nejakým významnejším krokom v monetárnej politike.

Grécko dosiahlo za minulý rok prebytok na tzv. primárny prebytok rozpočtu (bez započítania platenia dlhov) vo výške 3,8 mld. euro, čo bola i podmienka pre vyplatenie ďalšej tranže pomoci voči Grékom. Avšak grécky dlh ako percento HDP opätovne stúpol, vzhľadom na nízky rast HDP zo 172 % HPD v treťom kvartáli 2013 na 175 % HDP ku koncu roka. Inými slovami žiadna sláva, ak k tomu pripočítame 25 % nezamestnanosť v krajine a viac ako 60 % nezamestnanosť mladých.

Čo sa týka dlhov, tak v Európe sa s nimi najviac popasovali Luxembursko, Belgicko, Malta a Rakúsko a svoje dlhy zvýšili primárne Slovinsko, Chorvátsko a Grécko. A ako boli na tom najväčšie ekonomiky EU? Nemecko – mierny pokles o 0,1% a Francúzsko, či Španielsko mierny nárast o 0,1 %. Celkovo je eurozóna zadlžená na úrovni 92,6 %, čo bolo o 1,9 % viac ako minulý rok.

Určitý optimizmus priniesli očakávané dáta z Nemecka, kde sa tamojšia dôvera podnikateľov mierne zvýšila, čo naznačujú pocitové indikátory priemyselnej produkcie. To by zatiaľ znamenalo, dobré správy i pre Slovensko.

Riziko pre globálnu ekonomiku nehrozí len z Číny, kde je tamojší trh s nehnuteľnosťami považovaný za jednu veľkú pyramídovú hru, ktorá sa pravdepodobne pomaly končí, vzhľadom na prísnejšiu politiku poskytovania nových úverov bankami. To začína vytvárať situáciu, kedy treťo a štvrto - triedne mestá stoja na pokraji prasknutia bubliny na trhu s nehnuteľnosťami, čo sa môže následne presunúť do ďalších vyššie hodnotených miest.

Ázia však má i ďalšie ohnivko potenciálnych problémov. A tým je Japonsko, kde hrá životný gambit tamojšia centrálna banka. Tej sa podarilo pred týždňom vysať z trhu všetku likviditu na 10 ročných dlhopisoch, ktoré sa deň neobchodovali, čo sa stalo prvý krát za ostatných 13 rokov.

BoJ za ostatný rok nakúpila vládne dlhopisy za skoro 1 bilión USD a na svojej súvahe má vládne dlhopisy za 1,96 bilióna USD (200 biliónov jenov). Síce sa jej podarilo v mesiaci apríl zvýšiť infláciu nad svoj cieľ na 2,9 %, avšak štrukturálne zmeny v ekonomike nenastali. K nelichotivej situácii neprispieva ani starnutie obyvateľstva, keď počet neaktívnych obyvateľov dosiahol 25,1 % celkovej populácie.

Ak aj Japonsko prežije krátkodobú hru centrálnej banky, s narastajúcim počtom starnúceho obyvateľstva s vyššími nárokmi na sociálny systém a nižšou mierou produktívneho obyvateľstva, svoje dlhy nemá ako splatiť. Ak Japonsko svoju politiku nezamení, raz tejto krajine investori veriť prestanú.