Nemecký Der Spiegel vyvolal v Európe minútovú búrku. Dal si tú námahu vypočítať, že štyria z komisárov, ktorí v októbri skončia aj s celou súčasnou komisiou, si prilepšia pol miliónom eur. Každý z nich. Na tom by nebolo nič divné, ľudia si už zvykli na barokové platy vrcholných euroúradníkov.

Títo štyria Komisári však v „práci“ strávili len štyri mesiace, keďže v júni nastúpili ako náhradníci za komisárov, ktorí boli zvolení do europarlamentu. To už zarazilo aj niektorých europoslancov, ktorí sa vysokého platu len tak ľahko nezľaknú. Nuž, keď vyrastiem, chcem byť komisárom!

Samozrejme, to nie je jediné lukratívne povolanie. Chcete zarábať skoro 140 000 eur ročne? Tak to sa musíte stať vysokým manažérom v britskej firme, špičkovým chirurgom v Nemecku, guvernérom štátu New York – alebo poslíčkom v talianskom parlamente.

Ako takzvaný usciere dostanete parádnu uniformu a vašou úlohou bude roznášať po parlamente správy, či sprevádzať návštevníkov. Ale keďže tu máme krízu, vlády tvrdo šetria. O tri roky si parlamentný poslíček príde len na niečo okolo 100 000 eur ročne. Maximálny plat zamestnanca talianskeho parlamentu bol stanovený na 240 000 eur ročne. Zamestnancov je 2 300, strop sa týka asi 130 z nich.

Bohémski Taliani boli vždy expertmi na absurdné rozflákanie peňazí, ale podobné čísla nájdeme aj vo Francúzsku, Belgicku, či Portugalsku. Zároveň krásne ilustrujú, ako je Európa stále mimo. Škrtnúť plat na nezmyselnom pracovnom mieste o 10 % nie je šetrenie. Tým sa stane až zrušenie takýchto pozícií.

Podobné dilemy stále častejšie rieši francúzsky prezident Hollande. Na stole mu pristála správa o 4,3 % medziročnom náraste nezamestnanosti. Podľa prieskumov má najnižšiu popularitu v histórii francúzskych prezidentov. Biznis sa jeho sľubmi zatiaľ nedal obmäkčiť a premiér sa utieka už k proseniu.

„Francúzsko vás potrebuje!“ prehlásil Manuel Valls na stretnutí zamestnávateľov. Bolo to dva dni potom, čo prezident jeho vládu rozpustil, aby ju o tri dni zase vyskladal nanovo. Ďalšie striedanie po tom, čo bola v marci 2014 rozpustená vláda Jean-Marc Ayraulta.


Francúzsky minister financií Michel Sapin (vľavo) a minister hospodárstva Emmanuel Macron. Snímka: Reuters

Stalo sa tak po tom, čo minister hospodárstva otvorene kritizoval Hollandeho proklamovanú snahu šetriť. Minister Arnaud Montebourg chcel, aby vláda mohla voľnejšie míňať na "podporu rastu." Sto krát opakovaná lož sa nesmie stať pravdou, preto opäť pripomínam čísla.

Francúzske verejné výdavky stúpli z 1 030 miliárd eur na začiatku krízy v roku 2008 na 1 170 miliárd eur v roku 2013.

Podiel verejných výdavkov na HDP stúpol z 53,3 % v roku 2008 na 57,1 % v roku 2013. Ak toto označujete za šetrenie, jeden z nás potrebuje nový výkladový slovník.

Pred tým, ako bude v kronikách k jeho menu pripísané slovo „tragéd“ a kronikári otočia na ďalšiu stranu, chcel Hollande ešte raz niečo skúsiť a zariskoval. Novým ministrom hospodárstva sa stal Emannuel Macron. Z bývalého bankára Rotschild Bank, ktorý hlása významné kroky v prospech podnikateľov sa ľavicovejšej časti Socialistickej strany ježia chlpy a hrozí vojna vnútri strany.

Macron sa síce riadi heslom Oscara Wildea „Vždy, keď so mnou ľudia súhlasia, mám pocit, že robím niečo zle,“ ale odhodlanie bude musieť dokázať. Keby francúzska vláda dostala za každý sľub o zlepšení podnikateľského prostredia euro, už dávno majú prebytkový rozpočet. Zatiaľ ostáva pri sľuboch – kým Veľká Británia má podľa Svetovej banky 10. najlepšie podnikateľské prostredie na svete a Nemecko 21., Francúzsko je 38 (a Slovensko 49.).

Predstavte si, že by sa zmrazil bankový účet vám. Koľko dní by ste dokázali fungovať? V Bulharsku to otestovali. Dva mesiace po neoficiálnom krachu ostáva bulharská CorpBank zavretá. Napriek existujúcej schéme poistenia vkladov vkladatelia ešte nevideli zo svojich účtov ani lev.

Odhaduje sa, že k peniazom sa nedostanú minimálne do októbra. Okrem toho pred týždňom banka zdefaultovala aj na svoje dlhopisy. Táto banka vyhrala 3x bulharskú bankovú cenu za dynamický rozvoj v rokoch 2010-2012, ale takúto dynamiku vkladatelia asi nečakali.

Niekedy peniaze prepadnú dierami v systéme centrálnou bankou riadeného frakčného bankovníctva, niekedy sa vystrelia do vesmíru. V bruselských kanceláriách nie je núdza o grandiózne nápady. Projekt Galileo, európska alternatíva k GPS a GLONASSu dosiaľ stála 6 miliárd eur.

Celkové náklady vrátane potrebných prevádzkových dotácií sa odhadujú na viac ako 20 miliárd eur. Číslo nie je konečná suma, keďže projekt je sprevádzaný neustálym zdržaním. Minulý týždeň sa "podarilo" vypustiť dva satelity na nesprávnu orbitu.

V EÚ treba z rozhodnutia úradníka na prácu nielen schopnosti, ale aj to správne pohlavie. Brusel nanucuje firmám kvóty na ženy, ale vtipné je že, že komisárok je akosi málo.

Nešťastný je z toho najmä budúci šéf komisie Juncker, ktorý sa snaží donútiť niektoré členské štáty, aby nominovali ženy. Možno by mal ísť príkladom on sám a zmeniť pohlavie. Podporil by tak aj genderovú aj transgenderovú agendu jednou ranou!

Viac žien v Komisii by nemusel byť zlý nápad. Pri niektorých reguláciách ako keby chýbal ich pohľad na vec. Napríklad od septembra budú povolené len vysávače s príkonom do 1600 Wattov, limit postupne klesne až na 900 Wattov.

Ženy, neurazte sa za tento hrubo sexistický zaver. Bez nároku na odmenu vám prezradím, že u nás doma vysávam a umývam riady ja.

zdroj: eurokriza.sk