25.05.2014, 00:00

Také peniaze ešte nevymysleli (komentár)

Čo zaujímavé sa udialo cez týždeň na trhoch? Prečítajte si komentár Matúša Pošvanca.

Také peniaze ešte nevymysleli (komentár)

Drahé kovy sa nehýbu

Ako sme už asi zvyknutí, akýkoľvek cenový rast na drahých kovoch, je v ostatnom období opätovne nahradený poklesom cien k rovnakým hraniciam. Pri zlate okolo 1300 USD a pri striebre okolo 19-19,5 USD. Nebolo tomu inak ani za ostatné dva týždne. Začiatkom týždňa sa zlato obchodovalo okolo hranice 1290 USD a v stredu sa pokúsilo prelomiť 1300 USD. Opätovne však bola cena stlačená pod túto hranicu. Striebro malo veľmi podobný scenár len pri iných cenách. V stredu chcelo prekonať 19,5 USD, avšak opätovne bolo zrazené pod túto hranicu. V piatok bolo obchodovanie priam nudné a na trhu sa nič výrazné neudialo.

Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1292,9 USD, čo bolo len o 0,2 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 19,34 USD, čo bolo o 0,14 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 66,39. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 216,13. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 88,22.

Za vývojom cien drahých kovov sa pohybovali klasicky ekonomické a politické správy. Z času na čas zapôsobí Ukrajina, inokedy majú na cenu drahých kovov vplyv vyššie očakávania inflácie v USA, či zas naopak niektoré pozitívne dáta z ekonomiky USA. Ako je vidno, Ukrajina už asi nebude mať výrazný vplyv na ceny drahých kovov. Pokiaľ tam samozrejme nevypukne reálna občianska vojna alebo nebude mať Európa zásadné problémy s dodávkou plynu. V stredu bol zverejnený záznam z rokovania monetárnej komisie FEDu, ktorý výrazne neprekvapil. Členovia komisie očakávajú 2 % mieru inflácie v najbližšom období a zároveň ďalšie postupné zlepšovanie ekonomickej situácie v USA. Zverejnenie následne spôsobilo opätovné vrátenie sa ceny zlata pod 1300 USD.

GOFO úroková miera bola už dlhšie negatívna čo indikovalo stres na trhu s fyzickým zlatom, avšak tento týždeň sa prehupla opätovne do pozitívneho teritória. Pokiaľ opätovne výraznejšie neklesne cena, dopyt po zlate z Ázie, ktorý je pravdepodobne spôsobuje, sa výrazne nezvýši. Zlato máme stále pod hladinu 200 dňového kĺzavého priemeru. A ani veľké banky nemajú stále vyššie očakávania zvýšenia ceny. Trh je v tomto momente nastavený na cenové hladiny od 1270 do 1310 USD. Pomer zlata a striebra sa pohybuje okolo úrovne 1 ku 66-67 a môže sa naďalej zväčšovať. Stále zároveň platí, že striebro bude náchylné na akékoľvek zmeny v globálnej ekonomike. Samozrejme negatívnym spôsobom.

Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:

Zdroj: upner.com, kitco.com

Centrálne banky nakupovali zlato naďalej

Podľa správy World Gold Council je dopyt po zlate v prvom kvartáli 2014 stabilný a porovnateľný s rovnakým obdobím v 2013. Dopyt sa pohyboval na úrovni 1074 ton. Investičný dopyt klesol o 2 %, čo podľa WGC nie je prekvapivé, vzhľadom na výnimočný dopyt po investičnom zlate na konci roku 2013. Pokles bol spôsobený hlavne nižšími investíciami do zlata zo strany Číny, Indie, Thajska a Turecka. Zlaté ETF rovnako nepridali do svojich depozitov skoro žiadne nové zásoby zlata. Avšak dopyt po zlatých šperkoch bol na úrovni 570 ton, čo bol najvyšší dopyt od roku 2005. Zároveň naďalej nakupovali zlato centrálne banky. Tie v čistom vyjadrení nakúpili 122 ton zlata, čo však bolo nakoniec o 8 ton menej ako v rovnakom období minulého roku. WGC zároveň neočakáva, že by niektorá z významných centrálnych bánk bola pripravená na predaj svojho zlata, pričom nákupy očakáva hlavne od centrálnych bánk rozvojových krajín. Zaujímavým je z tohto hľadiska krok Ruskej centrálnej banky, ktorá oznámila nákup zlata v Apríly za 1,7 mld. USD, čo bolo v prepočte približne 28 ton zlata.

India začína uvažovať nad dvoma strategickými rozhodnutiami. Po prvé sa tamojšia centrálna banka vyjadrila, že zjednoduší v súčasnosti platné obmedzenia na dovoz zlata do krajiny. Pravidlo 80/20 (dovoz vs. povinný vývoz) by malo byť pre najväčších certifikovaných dovozcov zlata zmenené. Novým pravidlom by mal byť mesačný limit. Ten sa má odvodzovať od maximálneho mesačného dovozu zlata tým ktorým dovozcom za ostatných 24 mesiacov. Zľahčenie dovozných opatrení by mohlo mať dopad na celkový dovoz zlata do krajiny. Odhady hovoria o dosiahnutí priemeru 50 -60 ton mesačne, čo by na ročnej báze bolo 600 – 720 ton.

No a nakoniec niečo z iného súdka. Ak máte zbytočných 16,3 milióna USD, mohli by ste si kúpiť najdrahší žltý diamant. Tento 100 karátový krásavec s menom „Graff Vivid Yellow” sa predal za túto sumu na aukcii v Ženeve.

Také peniaze ešte nevymysleli

ECB podľa niektorých zdrojov z „monetárneho podsvetia“ uvažuje o záporných úrokových sadzbách na vklady bánk a na znížení refinančnej úrokovej sadzby z 0,25 % na 0,15 %. Toto oznámenie má prísť už o necelé dva týždne. Aspoň tak sa vyjadruje nemecký zástupca v rade guvernérov. To bude znamenať, že napr. za každých 100 miliónov euro si bude ECB od banky účtovať 100 tisíc euro na úrokoch. Je to reakcia na znižujúcu sa infláciu v eurozóne, ktorá by ale mala byť z najhoršieho vonku. Svedčí o tom i situácia v Portugalsku, ktoré túto sobotu opustilo záchranný val. Síce s dlhom vo výške 214 mld. euro a o 4 % nižším HDP, krajine sa podarilo znížiť nezamestnanosť zo 17,5 % na súčasných 15,1 %, pričom náklady na požičiavanie sú rekordne nízke za ostatných osem rokov. Uvidíme, ako to dlho krajinám periférie vydrží. A to aj z toho dôvodu, že audit KPMG v banke Espirito Santo International údajne odhalil veľké nedostatky v jej súvahe. Banka má byť vo vážnej finančnej situácii v čase, keď banka pripravuje upísanie nových akcií v hodnote 1 mld. euro, aby získala dodatočný kapitál.

Ako sa hovorí, „také peniaze ešte nevymysleli, aby ich železnice nevedeli minúť“. V duchu tohto hesla postupovali francúzske železnice, ktoré si objednali nové vlaky. Na tom by nebolo nič divé, keby sa im zmestili na nástupištia. Keďže sa touto chybou vlaky na nástupištia nezmestia, aspoň existuje seriózny a pádny dôvod na to, aby sa nástupištia zrekonštruovali. Multiplikátor verejných zdrojov v praxi.

Bohužiaľ od roku 2008 sa veľmi veľa štátov neustále viac a viac zadlžuje. Jedným z príkladov je Veľká Británia. Tam dlh v rámci jedného roku vzrástol o 88 mld. libier na 1,27 bilióna britských libier. To neznamená nič inšie len to, že Británia musí každý týždeň len na úrokoch zaplatiť 1 mld. libier, resp. 52 mld. ročne. Verejné dlhy sa čoraz viac a viac začínajú podobať na ponziho schému. Kedy sa táto pyramídová hra ukončí je ťažko povedať, ale jedného dňa to určite bude.

Azda najzaujímavejšou udalosťou minulého týždňa bol podpis dohody medzi Ruskom a Čínou o obchode s plynom v hodnote 400 mld. USD. Len s tým rozdielom, že obchod nie je uzavretý v amerických dolároch ako zúčtovacej jednotke. Blogosféra považuje dohodu za ďalší krok k tomu, že dolár stráca pomaly ale isto svoje postavenie ako rezervnej meny. Čo nie je prekvapivé. Jednou z alternatív, resp. posunom od jednej rezervnej meny je, že buď budeme svedkami koexistencie viacerých rezervných mien, resp. sa budú tieto veľké energetické obchody zúčtovávať v SDR (mena IMF). Jednou z teórií, ktorá koluje internetom je to, že IMF sa na túto rolu intenzívne pripravuje. A to prostredníctvom nákupu amerických dlhopisov cez Belgicko. To sa totižto stalo po Japonsku a Číne treťou krajinou, ktorá vlastní najviac amerických dlhopisov. Od augusta 2013 kupuje entity v Belgicku americké dlhopisy ako horúce rožky a dnes „Belgicko“ vlastní dlhopisy v približnej hodnote 200 mld. USD. Samozrejme to nebude s vysokou pravdepodobnosťou belgická vláda. Suma je na to jednoducho príliš veľká. Druhá teória hovorí o tom, že nákupcom je ECB, ktorá vracia americkému FEDu „láskavosť“ vzhľadom na to, že FED pomaly znižuje nákup amerických dlhopisov. Obe možnosti majú svoju logiku. Zároveň sú však len špekuláciami.