12.02.2016, 09:05

Ronald Ižip pre FinWeb: Preteky o úrokové dno

Ronald Ižip pre FinWeb: Preteky o úrokové dno

Pred pár dňami zaviedlo záporné depozitné sadzby Japonsko. Pridalo sa tak k centrálnym bankám Eurozóny, Švédska, Dánska a Švajčiarska. Medzitým Švédsko ešte výraznejšie znížilo sadzby a ECB naznačila, že tak urobí v marci. Na podobný krok chce byť pripravený aj Fed. Preteky o to, kto dosiahne úrokové dno, sú v plnom prúde. Svet sa tak opäť posunul bližšie k zrušeniu hotovosti.

Centrálni bankári sa stále držia dogmy, že čím nižšie úrokové sadzby budú, tým viac dokážu naštartovať spotrebu, infláciu a ekonomický rast. Aj keď skúsenosti, najmä z Japonska, ukazujú opak, nezdá sa, že by túto tézu chceli meniť. Skutočnosť je ale taká, že čím nižšie úrokové sadzby, tým viac sa ľudia obávajú o svoje dôchodky a tým viac šetria. Nízke úrokové sadzby prinášajú nízke kapitálové výnosy, čím sa budúci dôchodok znižuje. Dávajú preto prednosť šetreniu pred spotrebou.

Záporné depozitné sadzby majú ešte horší vplyv na banky. Nikde sa to neprejavuje výraznejšie ako na akciách európskych bánk, ktoré sa dostávajú na najnižšie úrovne od európskej finančnej paniky z roku 2012. Záporné sadzby totižto znamenajú, že banky majú nižšie marže a tým pádom nižšie zisky. Mnohé si to kompenzujú vyššími sadzbami na úvery, ako ukazujú skúsenosti zo Švajčiarska.

Paradoxne tak nižšie sadzby môžu priviesť bankový sektor do problémov. Príkladom je Deutsche Bank, ktorej akcie stratili za posledný kvartál 50% a od začiatku krízy dokonca až 90% svojej hodnoty. Na trhu sa začínajú objavovať úvahy o podobnosti Deutsche Bank a Lehman Brothers.

Je alarmujúce, že hrubý objem derivátov vlastnených DB je až 15x väčší ako HDP Nemecka. Aj keď sa hovorí, že podstatný je čistý objem nie hrubý, v prípade problémov sa však z hrubého objemu stane čistý. Nie sú však pochybnosti o tom, že v najhoršom možnom prípade by DB bola zachránená štátom. Tak ako každá iná veľká banka. Keďže každá veľká banka je nutná k prežitiu finančného systému tak ako ho poznáme.

Takáto potenciálna záchrana ale nebude lacná. Štát veľmi dobre vie, že bude potrebovať maximalizovať svoje daňové príjmy. A to zďaleka nie je jediný dôvod, prečo sa čoraz viac hovorí o zrušení hotovosti. Tým najväčším dôvodom je efektivita monetárnej politiky.

Aby sa naštartoval dopyt, bude treba, aby sa negatívne úrokové sadzby preniesli aj na bežných ľudí. Jednoducho, aby boli ľudia donútení spotrebovávať a nie sporiť. Záporné sadzby na vklady obyvateľstva však hrozia bankovými „runmi“ a ohrozujú tak stabilitu finančného systému. Preto treba možnosť výberu hotovosti ľuďom zobrať. Jednoducho, hotovosť sa musí zrušiť.

Zrušenie hotovosti hrá veľmi dobre s politikou obmedzovania hotovostných transakcií kvôli praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu. Podpora tohto kroku preto môže byť veľká. Politické elity sa môžu pod tlakom rastúcich problémov rozhodnúť zaviesť tento sporný krok veľmi rýchlo.

Avšak to, že peniaze nie sú a sotva niekedy budú zastarané, ukazuje zlato. Nebude to náhoda, že práve teraz dosahuje svoje ročné maximá.