V posledných dvoch-troch týždňoch nám v eurozóne prudko vzrástli výnosy zo štátnych dlhopisov. Výnosy z nemeckých dlhopisov sú najvyššie od decembra minulého roka, teda ešte z obdobia niekoľkých mesiacov pred kvantitatívnym uvoľňovaním. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim v krátkosti pozrieť sa na to, prečo k tomu došlo a okomentovať, či je to pre eurozónu dobré, alebo zlé.
Výnosy z dlhopisov, okrem iného, odzrkadľujú očakávania budúceho vývoja úrokových sadzieb. To sa v eurozóne odvíja primárne od vývoja inflácie, ktorú ECB cieľuje, a v neposlednom rade aj od vývoja HDP (očakávania vyššieho rastu HDP = nižšia neistota = nižší dopyt po bezpečných dlhopisoch). Čím horšie sú teda očakávania, tým by mali byť výnosy nižšie, naopak čím sú očakávania pozitívnejšie, tak tým by mali výnosy vyššie. A z môjho pohľadu je dôvody potrebné hľadať práve v raste očakávaní ohľadom budúceho vývoja inflácie a HDP.
Čo sa týka inflačných očakávaní, tak tam je podľa Draghiho preferovaným ukazovateľov 5-ročný forward na päťročný inflačný swap, čo sú v podstate očakávania trhu aká bude priemerná inflácia o 5-10 rokov. A tento ukazovateľ v posledných týždňoch poskočil, nachádza sa dokonca najvyššie od novembra 2014. V súčasnosti ukazuje dlhodobé inflačné očakávania nad úrovňou 1,8 percenta, pričom ešte v januári bol tento ukazovateľ pod úrovňou 1,5 percenta.
Vývoj inflačných očakávaní (červená) a výnosov z nemeckých dlhopisov (biela)
Hlavný dôvod je podľa mňa potrebné hľadať v oživení úverovania v eurozóne (po dlhých rokoch), keďže práve skrz úvery sa tvoria nové peniaze, ktoré zvyšujú inflačné tlaky. Tým druhým, menej dôležitým dôvodom je odrazenie sa cien ropy od dna, severomorská ropa Brent je v súčasnosti najvyššie od decembra. Tento dôvod je menej dôležitý pre dlhodobé inflačné očakávania z toho dôvodu, že jeho vplyv na infláciu trvá 12 mesiacov, kým sa efekt medziročnej zmeny cien ropy rozplynie.
Tým druhým dôvodom pre rast dlhopisov sú vyššie očakávania rastu HDP. Tie naznačujú viaceré ukazovatele. Podobne ako pri inflácii je to oživenie úverovania, ktoré bolo v posledných rokoch mimoriadne utlmené a bolo jednou z hlavných (keď nie hlavnou) príčin stagnácie. Po druhé je to zlepšujúci sa sentiment v súkromnej sfére. Ukazovatele podnikového sentimentu sú najvyššie od roku 2011 a spotrebiteľská dôvera dokonca od roku 2007.
Natíska sa záver, že rast výnosov z dlhopisov je pre eurozónu zlý. A to z toho dôvodu, že výnosy zo štátnych dlhopisov vo veľkej miere ovplyvňujú dlhodobé úročenie. Vyššie dlhodobé úročenie zase znamená drahšie pôžičky a vyššie náklady na refinancovanie dlhu pre dlžníkov. A to by malo negatívne doľahnúť na ekonomický rast.
Podľa mňa to je ale celé naopak. Hoci úročenie poskočilo dosť podstatne, tak je stále nízko. Výnosy z nemeckých desaťročných dlhopisov sú na úrovni cca 0,7 percenta, v Británii sú okolo úrovne 2 percent a v USA okolo 2,2 percenta a tieto ekonomiky rastú. Takže rast úročenia by som nepovažoval až za taký problém. O pozitívny dopad na ekonomiku by sa mali postarať očakávania, ktoré vedú k rastu výnosov z dlhopisov. A to predovšetkým očakávania vyššieho rastu ekonomiky, ktoré by mali ísť ruka v ruke s väčším optimizmom v súkromnej sfére. A ten by sa mal prejaviť vo vyššej spotrebe a vo vyšších investíciách.
Paradoxne by teda pre európsku ekonomiku bolo najlepšie, keby výnosy z dlhopisov rástli ďalej.