06.09.2014, 00:00

Ženy treba nominovať (komentár)

Ženy sú pre Komisiu problém. Má tých problémov viac.

Ženy treba nominovať (komentár)

Donald Tusk sa stal našim prezidentom. Nie, Andrej Kiska nerezignoval – bývalý poľský premiér sa stal prezidentom Európskej rady, ktorému sa familiárne hovorí „prezident EÚ.“ Ak máte problém spomenúť si, kto je vašim odchádzajúcim prezidentom, poradím vám, že je to Herman van Rompuy. Najzaujímavejším momentom jeho päťročného pôsobenia v tejto funkcií bolo, keď ho Nigel Farage v Európskom parlamente verejne nazval mokrou handrou. Jeho nevýraznosť však principiálne nie je výčitka. Politik, ktorý nerobí nič, je častokrát lepší, ako politik plný iniciatívy. V Bruseli to platí dvojnásobne.

Novou ministerkou zahraničných vecí EÚ sa stala Federica Mogherini (na snímke) z Talianska. Jedna z mála žien v európskej, prepytujem, vláde. Zaujímavé najmä pri pohľade na Komisiu. Kým odchádzajúca Komisia mala žien deväť, do novej Komisie členské štáty nominovali žien len sedem (z 28 Komisárov). To je nepríjemný problém pre celú EÚ, keďže genderová vyrovnanosť patrí okrem objemu záchodových splachovačov k mimoriadne dôležitým témam v EÚ a Brusel všemožne tlačí na firmy, aby do vedenia nominovali viac žien. Začína sa to trocha podobať na vtipnú situáciu vo východnom bloku, kde ženy boli oslavované ako kombajnistky, či kozmonautky, ale okolo politbyra ani nepáchli. Ešte väčšia rana je to pre J-C Junckera, nadchádzajúceho Prezidenta Komisie. Okrem PR dôsledkov bude musieť čeliť aj možnosti, že Európsky parlament za novú Komisiu kvôli nízkemu počtu žien jednoducho nezahlasuje. Ženy treba ľúbiť - a nominovať!

A tak prosí a zastrašuje. Poslednou nominujúcou krajinou bolo Belgicko. Za ženu malo údajne sľúbené významný post Komisára pre hospodársku súťaž. Ale keďže nominovali chlapa, hrozí im post bezvýznamného Komisára pre vzdelanie, multikulturalizmus, multijazyčnosť a mládež. Perličkou je, že tento post (ešte pod mierne iným názvom) držalo v rokoch 2004-2010 Slovensko. Ani ste netušili, však?

Takéto žabomyšie prekáračky o tom, aké pohlavné znaky vykazuje nový Komisár na chvíľu zatienili aj zamračenú oblohu na východnej hranici Únie. Okrem vojenských problémov čelí Ukrajina aj ekonomickým. Podľa MMF bude Ukrajina potrebovať pomoc minimálne 19 miliárd dolárov, ak sa nepodarí konflikt čoskoro zastaviť. V máji tohto roku už od MMF dostala 17 miliardovú pomoc. Ekonomika krajiny sa tento rok prepadne o 6 %, rozpočtový deficit má veľkosť 10 % HDP a hrivna voči doláru stratila 40 % od začiatku roka. Rusko je na tom vďaka solídnym rezervám z predaja uhľovodíkov lepšie, ale aj tak je na pokraji recesie. Aj keby sme rovno zrušili sankcie, východ je jedným zo závaží ťahajúcich ekonomiku Únie dole.

Aspoň sa bude na čo vyhovárať. Slovenský minister si to pre istotu poistil aj ebolou, väčšina si vystačí s vojnou. A že tie výhovorky bude treba. Podľa očakávania najviac vo Francúzsku. Minister financií prehlásil, že pôvodný plán obmedziť výdaje o 21 miliárd eur v roku 2015 sa asi (tým pádom určite) nepodarí. Euro sa vraj príliš pomaly znehodnocuje. Prezident Hollande pre istotu požaduje schôdzu eurozóny, kde chce požiadať o flexibilnejšie pravidlá pre rozpočty. Ako keby mohli byť ešte flexibilnejšie, veď aj tak si ich každý (ne)dodržuje podľa ľubovôle. Ale taký problém ešte nikto nevynašiel, ktorý by nevedela vyriešiť poriadna schôdza. Teda ak sa vydaria pagáče a káva.

Jeho čierny kôň, nový minister hospodárstva Emmanuel Macron, zatiaľ začal robiť podľa očakávania prvý vietor. Navrhol zrušiť 35-hodinový pracovný týždeň. Ten zaviedol v roku 2000 premiér Lionel Jospin, hlavným argumentom bolo zníženie nezamestnanosti (takýto argument občas napadne aj slovenských odborárov). Výsledok sa dal očakávať. Nezamestnanosť neklesla, keďže tá má úplne iné príčiny ako priveľmi usilovných zamestnancov. Francúzsky zamestnanec ostal pracovať plus mínus rovnaký čas ako pred tým (40,7 hodiny týždenne v roku 2013), len sa kvôli nadčasom stal pre zamestnávateľov drahším. Macronova výzva zatiaľ nenašla podporu ani v samotnej vláde.

Na prípadnej schôdzi Hollande určite nájde spojenca v Talianoch. Premiér Renzi prehlásil, že „Držíme sa 3 % limitu, ale chcelo by to vymáhať fiškálny kompakt vo flexibilnejšom časovom rámci.“ Nezamestnanosť v Taliansku medzimesačne podrástla o 0,3 % na 12,6 % a podobne ako iní politici Európy aj on sa musí obávať o popularitu. V Taliansku Hnutie 5 hviezd, v Grécku SYRIZA, vo Francúzsku Le Penová, v Španielsku najnovšie strana Podemos. Okrem rastúcej popularity, ktorá ohrozuje vládnuce strany, majú tieto hnutia spoločné odmietnutie konsolidácie rozpočtov a dlhov. Čo je pre Slovensko tak trocha nepríjemné, keďže nám vo viacerých prípadoch nepriamo dlhujú.

Motivácia na šetrenie sa hľadá ťažko. Investori podporení ECB vládam požičajú peniaze aj na výstavbu zlatej sochy Káčera Donalda a Brusel tiež nejde príkladom. Na obdobie 2014-2020 schválil „rozvojovú pomoc“ 331 miliónov eur pre 21 afrických, karibských a pacifických štátikov. Úvodzovky som použil, pretože mnohé z týchto štátov (menujme napríklad Antigua a Barbuda, Svätý Kitts a Nevis, Barbados...) sú bohatšie ako východoeurópske členské štáty EÚ. Celkovo sa v spomínanom období cez Európsky rozvojový fond minie až 30 miliárd eur. To, že tieto plážové raje sú akousi zhodou okolností obľúbenými cieľmi služobných ciest europoslancov platených z daní, snáď ani netreba spomínať.

Výkonný vysávač máte kúpený? Ak nie, tak smola, možno chytíte ešte dáke skladové zásoby. Zákaz už platí. Ale nezúfajte. Pečie sa už zákaz výkonných fénov, rýchlovarných kanvíc (stanú sa z nich asi pomalovarné) a ďalších domácich spotrebičov. Úradníkov je kopec, takže druhí zatiaľ pracujú na regulácii domácich bazénov a bazénovej techniky.

Verím, že ani vy cez víkend nevyjdete z cviku!