22.06.2015, 00:00

Čo sa stane, keď ECB odstaví Grécko od eur? (komentár dňa)

Udalosti posledných dní činia takýto scenár celkom pravdepodobným, tak sa na to teda poďme pozrieť.

Čo sa stane, keď ECB odstaví Grécko od eur? (komentár dňa)

Pôvodne som sa nechcel na tému toho, čo by sa stalo v Grécku, keby ECB odstrihla grécke banky od eurového financovania, rozpisovať, pretože tam bolo strašne veľa keby. Ale udalosti posledných dní činia takýto scenár celkom pravdepodobným, tak sa na to teda poďme pozrieť.

Začnime tým, že ako sa vyzerá v súčasnosti financovanie gréckych bánk. Od kedy nastúpila k moci Syriza, mnohí ľudia sa opäť začali obávať GrExitu a húfne vyberajú peniaze zo svojich účtov, aby ich ochránili pred prípadnou nútenou konverziou na novú, slabšiu menu. Od začiatku roka prišli grécke banky o takmer 30 miliárd eur z vkladov.

Tie sú v súčasnosti na úrovni 133,6 miliárd eur, pričom ešte v roku 2009 ich bolo o vyše 100 miliárd eur viac. Banky majú svoje aktíva orientované dlhodobo (hypotéky, pôžičky…), a tak je na mieste otázka, ako banky tieto vklady vyplácajú.

Vývoj vkladov v gréckych bankách (zdroj: Centrál Bank of Greece):

Za normálnych okolností sa to zariadi na medzibankovom trhu, banky s prebytkom likvidity požičajú bankám s nedostatkom likvidity za určitú zábezpeku (založiť sa môžu štátne dlhopisy, balíky úverov…). Pokiaľ banky stratia prístup na medzibankový trh, tak si banky požičajú od ECB v rámci refinančných operácií. V rámci nich ECB recykluje peniaze od bánk, ktoré majú prebytočnú likviditu na účte ECB k bankám, ktoré sa k nej nedokážu dostať, resp. sa k nej dokážu dostať za horších podmienok, aké ponúka ECB.

Lenže vo februári ECB prestala grécke dlhopisy a dlhopisy garantované Gréckou vládou akceptovať ako zábezpeku pri refinančných operáciách, a tak sa grécke banky museli obrátiť na Grécku centrálnu banku, ktorá v rámci programu núdzových pôžičiek ELA (emergency liquidity assistance) akceptuje grécke dlhopisy ako zábezpeku pri núdzových pôžičkách. Rozdiel medzi pôžičkami od ECB a domácej centrálnej banky je jednak vo výrazne vyššom úročení a zároveň v tom, že kým pri ECB ručí za pôžičky eurosystém, pri domácej centrálnej banke ona sama.

V podstate sa teraz deje to, že ECB skrz Grécku centrálnu banku recykluje prebytky eurovej likvidity bánk z iných krajín do gréckych bánk. Tie si u centrálnej banky túto likviditu vo forme rezerv v ECB vymenia za hotovosť, ktorú potom vyplácajú pri výberoch klientom. Čím viac je
výberov, tým viac eur si musia grécke banky od centrálnej banky
požičiavať. Pokiaľ by si grécke banky neboli schopné požičať skrz ELA, tak by neboli schopné vyplácať výbery.

K takému scenáru môže dôjsť vtedy, keď ECB nenavýši limit na to, koľko
eur sa maximálne cez ELA od bánk s prebytkovou likviditou do Grécka prerecykluje. To sa ale zrejme stane najskôr vtedy, keď Grécko niečo nevyplatí. ECB totiž dnes podľa neoficiálnych správ rozhodla o navýšení limitu o ďalších 1,8 miliardy eur. Je to síce menej ako 3 miliardy eur, ktoré žiadali Gréci, ja si to ale zatiaľ interpretujem ako vyhrážky, nie ako vykročenie smerom k odstaveniu od likvidity. (do hláv ale ECB nevidím…)

Takisto k tomu môže dôjsť vtedy, keď Grécko prestane vyplácať dlh a ratingové agentúry znížia rating na jeho dlh na úroveň defaultu (niektoré sa však vyjadrili, že by tak urobiť nemuseli) a de jure zbankrotované dlhopisy nebudú môcť použiť ako zábezpeku za pôžičky od centrálnej banky (je ale možné, že banky budú mať dostatok iných aktív s ratingom vyšším ako default, ktoré budú môcť do centrálnej banky vložiť).

Čo sa teda stane, keď grécke banky stratia prístup k eurám? Nebude možné vybrať si z bankomatov hotovosť. Resp. možno bude možnosť vybrať si nejaké drobné. Domáce bezhotovostné platby síce teoreticky budú môcť prebiehať ďalej, ale je otázne, či ich bude niekto vôbec akceptovať, keďže si ich nebude môcť zameniť za hotovosť. To je v podstate to obmedzenie na pohyb kapitálu, o ktorom sa v médiách hovorí.

V tom čase budú mať Gréci tri možnosti:

Po prvé sa rýchlo dohodnúť s veriteľmi. Rýchlo píšem pre to, že ľudia nemajú radi, keď nemajú prístup k peniazom a čím dlhšie by ostali banky zatvorené, tým by bola väčšia pravdepodobnosť pádu vlády.

Po druhé, aby bolo možné dodávať nejakú likviditu do systému, tak by mohla vzniknúť paralelná mena. Napríklad by to mohli byť nové grécke dlhopisy. Aby boli ich ľudia aspoň ako tak akceptovali, tak by v nich mala byť možnosť platiť dane. Toto riešenie ale prináša veľa potenciálnych komplikácií a neznámych a môže fungovať len určitý čas. Pokiaľ sa totiž stane trvalým riešením, tak to bude ekvivalent novej meny.

Po tretie, Gréci môžu po odstavení likvidity zatvoriť banky a po určitom čase ich otvoriť s tým, že sa peniaze v bankách prekonvertujú na novú menu. Teda GrExit.

V podstate keď ECB odstaví Grécko od núdzových pôžičiek (alebo sa odstaví samo tak, že bankám dôjde potenciálna zábezpeka), už podľa mňa nadíde čas na definitívne rozhodnutie sa, že čo a ako. Pokiaľ nebude chcieť ísť Syriza proti sebe a nebude chcieť ani vystúpiť z eurozóny, tak jej v konečnom dôsledku zrejme ostane len možnosť opýtať sa občanov, čo by preferovali. A to či už prostredníctvom referenda, alebo v nových voľbách.

P.S: Niekde som čítal, že by si Grécka centrálna banka mohla sama tlačiť novú hotovosť. Nemám časť prechádzať si zákon o ECB, ale pochybujem, že na to nie sú stanovené limity. Každopádne, úplne nevylučujem ani takúto možnosť.

P.S.2: Ešte na záver dodávam zoznam obmedzení, ktoré boli prijaté na Cypre, podobné opatrenia, ale zrejme prísnejšie (vzhľadom na to, že banky na Cypre prístup k eurám nestratili) môžu byť zavedené aj v Grécku (zdroj: Zerohedge)

Komentár bol zverejnený na webe Xpuls.cz.