Svet sa blíži k rázcestiu. Možno už o pár mesiacov, no pravdepodobnejšie o niekoľko rokov sa bude musieť rozhodnúť, ktorou cestou sa vydá. Súčasná cesta končí – aspoň tak to ukazujú skúsenosti so snahou ukončiť prebiehajúcu ekonomickú krízu. Za sedem rokov sa svet nepomohol z miesta aj napriek bezprecedentným stimulom. Ekonómovia preto začínajú pritvrdzovať.
Ani nulové úrokové sadzby nie sú dostatočne nízke na to, aby naštartovali infláciu a ekonomický rast. Na to, aká výška úrokových sadzieb je optimálna, mnohí ekonómovia používajú Taylorovo pravidlo. To udáva ideálne úrokové sadzby pri aktuálnej výške inflácie a rastu HDP. Problémom je, že optimálne úrokové sadzby pre súčasné ekonomické prostredie by mali byť podľa Taylorovho pravidla záporné. A to o pekných pár percent.
Záporné sadzby však nie sú v súčasnom nastavení reálne. Pokiaľ by sa zaviedli záporné sadzby, ľudia by z bánk vyberali hotovosť a hromadili ju doma. To by malo výrazne negatívny vplyv na bankovú likviditu a spôsobilo by to viac problémov ako by riešilo. Z tohto dôvodu sa sadzby držia na nulovej úrovni a miesto záporných sadzieb sa siahlo ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu. To však nepomáha.
Preto niektorí ekonómovia, naposledy Haldane z britskej centrálnej banky, navrhuje zrušiť hotovosť. Tým sa ľudia zbavia možnosti výberu peňazí a budú tak donútení buď dostávať záporné úroky na svoje vklady, alebo peniaze míňať, a tak podporovať ekonomiku. V každom prípade ľuďom treba zobrať možnosť slobodne nakladať so svojimi peniazmi, pokiaľ toto nakladanie je v rozpore s politikou centrálnej banky.
Kto čím zaobchádza, tým aj schádza. Po tom, ako britský centrálny bankár naznačil koniec slobodného nakladania s peniazmi, rozruch spôsobil nový šéf britských socialistov Corbyn, ktorý naznačil koniec slobodných centrálnych bankárov. Jeho kancelár McDonnell pred časom prišiel s návrhom „prvých 110 dní v úrade“, v ktorom najväčším šokom nie je zavedenie progresívnej dane vo výške 60% na príjmy nad 100,000 libier. McDonnell chce ukončiť nezávislosť britskej centrálnej banky, keď kontrolu nad úrokovými sadzbami preberie vláda.
A toto myslenie je lastovičkou toho, čo nás v budúcnosti čaká. Kríza sa sotva vyrieši a ekonomická situácia sa bude zhoršovať. Oba tábory, ktoré nesúhlasia so súčasnou mainstremovou politikou sa budú zväčšovať a radikalizovať. Aj socialisti, aj liberáli. Ich riešenia však budú radikálne odlišné. Vzhľadom na mentalitu ľudstva je pravdepodobné, že svet sa najprv vyberie tou horšou cestou, len aby po čase zistil, že je nesprávna. Takže, centrálne plánovanie ešte len prichádza, a to aj napriek tomu, že práve ono spôsobilo súčasné problémy...