18.03.2016, 00:00

Ronald Ižip pre FinWeb: Bez práce nie sú koláče

Jack Nicholson v Batmanovi

Vo filme Batman z roku 1989 hrá rolu Jokera Jack Nickolson. Ten zaplavuje ulice Gothamu $100 bankovkami. Ľudia sú z toho unesení. Až do momentu, kým peniaze nevystrieda jedovatý plyn.

Naletieť na peniaze zadarmo nie je zdraviu príliš prospešné ani vo filme a ani v realite. No aj napriek tomu sa zdá, že rozdávaniu peňazí sa nevyhneme.

Po Európe sa šíri iniciatíva Univerzálneho základného príjmu. Ten je založený na myšlienke, že každý obyvateľ má právo na nepodmienený príjem, či pracuje alebo nie. Mnoho ekonómov myšlienku podporuje, pretože existujúci sociálny systém v často zlyháva.

Najmä pokiaľ neexistuje veľký rozdiel medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou, mnohým ľuďom sa neoplatí pracovať. Keby však každý dostal základný príjem a prácou by si ho mohol len zvýšiť, práca sa stane atraktívna takmer pre každého.

Diferencované sociálne dávky by sa odstránili a sociálny systém by sa zjednodušil. Zmizla by nadbytočná byrokracia a komplexnosť. No na druhej strane by sa tieto dávky platili každému - aj tým, čo zarábajú veľmi veľa. Systém by však bol spravodlivý.

Základný príjem pokusne zavádzajú holandské mestá. No neostáva to iba u nich – Fínsko ho seriózne skúma a rozmýšľa nad jeho zavedením v roku 2017 vo výške takmer 900 eur na občana. Zvažovať sa bude aj v Švajčiarsku v 2,5-násobnej veľkosti. Možno o ňom začne diskutovať aj Brusel.

Najmä v súčasných nepriaznivých ekonomických podmienkach, keď aj samotná ECB na svojom poslednom zasadnutí naznačila, že efektivita jej monetárnej politiky dosahuje svoje maximá. Rad je na fiškálnej politike, ktorá by mala začať stimulovať ekonomický rast. Rozdávanie peňazí zadarmo sa mnohým ekonómom pozdáva. Nové peniaze predsa znamenajú vyšší dopyt, vyššiu infláciu a tak vyšší ekonomický rast. Miesto rozdávania peňazí bankám by vlády mohli rozdávať peniaze priamo ľuďom s oveľa väčším efektom, nie?

Nie. Mnohí ekonómovia si mýlia príčinu s následkom. Dopyt nie je ten faktor, ktorý ťahá ekonomický rast. Je to ponuka – je to vytvorenie produktu či služby, ktoré sa následne vymieňajú za ostatné statky. Až keď sa niečo vytvorí, až vtedy vznikne právo vymeniť jednu hodnotu za druhú.

A preto kľúčom k naštartovaniu ekonomického rastu sú lepšie podmienky pre vytváranie hodnôt, nie zvyšovanie agregátneho dopytu. Keby sa zaviedol univerzálny príjem, zvýšil by sa dopyt, no zároveň by sa dramaticky zvýšili výdavky štátu. Napríklad vo Fínsku by sa prerozdeľovalo až 20% HDP.

A väčšie prerozdeľovanie znamená vyššie dane, čo postihuje hlavne vlastníkov kapitálu. Menej kapitálu pre investovanie znamená menej výroby a tým pádom ekonomickú stagnáciu.

Tým hlavným faktorom pre dlhodobo udržateľný ekonomický rast je efektívna práca. Ani nie tak manuálna ako duševná – kreativita podporená rizikovým kapitálom.

Zdá sa, že sa objaví ešte veľa podobných nápadov, kým sa ekonómovia dopracujú k hypotéze, že bez práce nie sú koláče.

Autor je analytik Trim Broker.