Zo zoznamu opatrení, ktoré chystá budúci prezident Trump počas prvých 100 dní svojho prezidentovania, to zatiaľ vyzerá, že hodlá realizovať svoje sľuby v ekonomickej oblasti. Väčšina z nich sú na západný svet pomerne radikálne, a nepamätám sa, že by boli v poslednej dobe niekde implementované v tak širokom rozsahu. Vznikne nám teda viacero prirodzených experimentov, ktoré dajú odpoveď na otázky, pri ktorých ekonómovia väčšinou vychádzali len z teórií, zjednodušených modelov, či dávnych historických príkladov. Je toho viac, asi najpodstatnejšie sú však z môjho pohľadu tri otázky:
- Môže byť masívne zníženie daní rozpočtovo neutrálne?
- Dokážu si na seba zarobiť masívne výdavky na infraštruktúru pri nízkych úrokových sadzbách?
- Zlepší obchodný protekcionizmus situáciu chudobnejšej časti spoločnosti?
Na týchto otázkach je fascinujúce to, že každá z nich sa týka ekonomických opatrení, ktoré preferuje iná ekonomická škola. Prvé tvrdenie z Trumpovho programu, že masívne zníženie daní si na seba zarobí lepším výberom daní a vyšším ekonomickým rastom, vychádza z myšlienok liberálnych/rakúskych ekonómov. Druhé, o „obede za darmo“ vo forme infraštruktúrnych investícií, vychádza od keynesiánov. A tretie, o podpore chudobnejších skrz obchodné bariéry, pochádza skôr z kruhov antiglobalistickej krajnej ľavice (preberať to zvykne aj krajná pravica). To znamená, že ani jedna skupina ekonómov by sa nezhodla na tom, že všetky tri tézy budú fungovať (čo niečo vypovedá o konzistentnosti Trumpovho ekonomického programu).
Začnime daňami, Trump chce znížiť dane z príjmu pre všetkých, znížiť korporátnu daň na 15% a zrušiť daň z majetku a dedičstva. Výpadok vo verejných príjmoch v dôsledku týchto opatrení odhadujú Tax Policy Center na 1,8% až 2,5% HDP (pôvodný plán hovoril dokonca o 4% HDP). Pri optimistickom scenári zvýšenia ekonomického rastu a zlepšenia výberu daní (americký daňový systém je bordel s množstvom sadzieb, výnimiek a odpočítateľných položiek, reforma má určite potenciál podporiť výber daní) by to malo byť v rozmedzí 1,1% až 1,7% HDP. Trumpovi ekonómovia počítajú s tým, že táto diera sa zaplní lepším výberom daní v dôsledku prehodnotenia obchodných dohôd, zníženia regulácie a energetickej politiky.
V tomto smere som skôr skeptický, nemyslím si, že takto masívne zníženie daní môže byť minimálne z krátkodobého hľadiska nedeficitné. Po prvé, pozitívne dopady na ekonomiku sa môžu preceňovať – a to z dôvodu sklonu domácností šetriť. Ukázalo sa to aj pri poklese ceny ropy (čo je ekvivalent zníženia daní), kedy si väčšina Američanov podľa prieskumov peniaze namiesto míňania ušetrila a aj preto sa prognózy výraznejšieho stimulu pre americkú ekonomiku nenaplnili. Nieže by to bolo pri predĺžených domácnostiach zlé, avšak nie je to dobré pre okamžitý rast a príjmy rozpočtu. Po druhé, zhruba tri štvrtiny dodatočných zdrojov by mali pochádzať z vyšších príjmov v dôsledku prehodnotenia obchodných dohôd, čo mi príde ako cucanie z prsta (v štúdii Trumpových ekonómov veľa detailov nie je).
Čo sa týka infraštruktúrnych investícií, tak tu som optimistickejší. Pred dvoma mesiacmi som v poste Je výstavba diaľnic „obedom zadarmo“? písal, že jedinou formou zmysluplného fiškálneho stimulu je infraštruktúra, a to v takom prípade, pokiaľ je nedostatočná. Lepšia infraštruktúra zvyšuje produktivitu (rýchlejšia preprava, nižšie náklady na údržbu vozidiel, palivá) a otvára možnosti pre nové investície. A preto by si pri nízkych sadzbách mohla zarobiť na obsluhu dlhu a zvýšiť HDP na takú úroveň, aby aj po započítaní nového dlhu na investície celkový dlh k HDP nerástol.
Nemám teraz čas na vyhľadávanie detailnejších údajov, podľa viacerých medializovaných informácií však americká dopravná infraštruktúra nie je v práve najlepšom stave (Napríklad podľa Amerického spoločenstva občianskych inžinierov údajne potrebuje americká infraštruktúra do r. 2020 investície vo výške 3,6 bil. USD, čo predstavuje až 20% HDP z roku 2015) a tak sa majú tieto investície potenciál vrátiť. Samozrejme, pokiaľ nebudú vo forme stavby ciest, cez ktoré prejde denne niekoľko stoviek vozidiel.
Čo sa týka protekcionizmu, tak tu som najviac skeptický. Po prvé kvôli tomu, že veľkú časť pracovných miest v priemysle USA nezobral outsourcing, ale automatizácia. Po druhé, aby USA relokovala pracovné miesta domov, nestačí viesť obchodnú vojnu len s Čínou a Mexikom, ale pomaly s celým svetom, lebo keď sa zavedú clá voči Číne, tak výroba sa presunie do Vietnamu a nie do USA. To isté platí pre Mexiko. A takáto obchodná vojna môže byť nákladná, keďže by postihla väčšiu časť amerických exportov a investícií. Čiže v tomto smere pochybujem o tom, že sa Trumpovi podarí priviesť do USA dostatočný počet pracovných miest a že efekt vyšších cien v dôsledku ciel/vyšších nákladov preváži.
Ako som však písal vyššie, tak z posledných rokov neexistujú takmer žiadne makroekonomické experimenty, na ktorých by sa dalo stavať. A tak sa moje odhady a aj odhady iných nemusia zhodovať s realitou. Pokojne teda sa môžem vo všetkých bodoch mýliť. Keď teda máme na Trumpovom prezidentovaní hľadať nejaké pozitíva, tak určite to budú tieto makroekonomické experimenty, ktoré ukážu, aký výsledok prinášajú v praxi spomínané politiky. A keď sa robia nejaké experimenty, tak som radšej, keď sa to deje čo najďalej od Slovenska.
Samozrejme, to všetko platí len v prípade, že neostane len pri sľuboch...