Analýza magnetickej rezonancie mozgu u detí zo Spojených štátov ukázala, že tie z chudobnejších rodín majú menší podiel sivej mozgovej kôry v oblastiach mozgu zodpovedných za učenie, ako je normálna úroveň.
Vyplýva to zo štúdie vedcov Nicole Hairovej, Jamieho Hansona, Barbary Wolfovej a Setha Pollaka. Tieto anatomické odlišnosti môžu vysvetliť až 20-percentný rozdiel v horších výsledkoch vedomostných školských testov u detí z nízkopríjmových rodín ako u ostatných.
Je dlho známe, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v priemere horšie učia, čo potvrdila napríklad aj štúdia organizácie Economic Policy Institute v USA. Podmienky, v akých žijú, ovplyvňujú ich fyziológiu. Ostatný výskum s názvom „Spojitosť detskej chudoby, vývoja mozgu a akademických úspechov“ Nicole Hairovej a jej kolegov ukázala, že existuje úzka súvislosť medzi výškou príjmu a veľkosťou sivej mozgovej kôry v mozgu.
Deti z nízkopríjmových rodín majú mozog slabšie vyvinutý na proces vzdelávania a dosahujú horšie študijné výsledky v matematike, čítaní s porozumením, pamäťových testoch, vo vytrvalosti ukončiť projekt či v sebakontrole.
Deti v domácnostiach USA pod miestnou hranicou chudoby, ktorá predstavuje aktuálne ročný príjem menej ako 24-tisíc dolárov pre štvorčlennú rodinu, majú o 7 až 10 percent menej sivej mozgovej kôry, ako by mali mať v prípade normálneho vývoja. Až 20 percent amerických detí žilo v takýchto podmienkach podľa ostatných dát z roku 2013.
Menej sivých mozgových buniek, ako je priemer, bolo zistených aj u detí, ktoré žili v rodinách, kde príjem dosahoval 150 percent hranice chudoby. Skutočnosť pritom môže byť ešte nepriaznivejšia, keďže vzorka detí zo štúdie zahŕňala len tie najzdravšie chudobné a boli z nich vylúčené deti, ktoré mali očividné problémy s učením, ktoré sa predčasne narodili alebo deti, kde boli v rodine identifikované psychiatrické problémy.
Za menším podielom sivých mozgových buniek u chudobných detí stojí pravdepodobne deficit vecí, ktoré potrebujú na správny rozvoj mozgu, ako menej stimulácie od rodičov či absencia farbičiek, detských kníh alebo hier podporujúcich predstavivosť. Naopak, brzdou vo vývoji mozgu môžu byť nepriaznivé podmienky bývania, ktoré môžu viesť k spánkovému deficitu, či nedostatok zdravého a čerstvého jedla ako zelenina a ovocie.
Anatomické rozdiely podľa štúdie pritom vysvetľujú až do 20 percent rozdielov v skóre vedomostných testov medzi deťmi z chudobných rodín a tými z bohatších. Nemusí teda celkom platiť myšlienka, že vďaka vzdelaniu má každý rovnakú šancu stať sa úspešným. Pozitívne však je, že rozdiely vo veľkosti sivej mozgovej hmoty boli pozorované už u malých detí vo veku od štyroch rokov.
To podľa vedcov znamená, že existuje dostatok času počas dospievania, aby sa mozog s podpriemerným podielom sivých buniek vo vhodnom prostredí stihol úplne vyvinúť. Ukazuje sa, že chudoba je nielen striktne sociálny problém, ale aj medicínsky, čo je o ďalší dôvod navyše, prečo ju treba odstrániť.