Prvý Trumpov týždeň v úrade ešte nepriniesol označenie Číny za manipulátora meny. Netuším, či ho od toho odhovorili, alebo to nepatrí medzi jeho top priority a odkladá to na neskôr. Pred dvoma mesiacmi som v komentári Čína menu manipuluje.
Avšak opačným smerom, ako tvrdí Trump, že posledné dva roky Čína intervenuje na devízových trhoch s cieľom posilniť menu a nie ju oslabiť (teda skôr svojim firmám vytvára konkurenčnú nevýhodu ako výhodu). Medzičasom som narazil na report amerického ministerstva financií, podľa ktorého musí manipulátor meny spĺňať nasledujúce štyri podmienky (všetky sa týkajú posledných 12 mesiacov):
- Má obchodný obrat s USA (importy + exporty) vyšší ako 55 mld. USD
- Má obchodný prebytok s USA vyšší ako 20 mld. USD
- Má prebytok na bežnom účte platobnej bilancie vyšší ako 3% HDP
- Nakupuje na devízových trhoch cudzie meny v objeme viac ako 2% HDP
Prvá podmienka má za účel eliminovať menšie krajiny, pri ktorých manipulácia meny nie je natoľko dôležitá, aby mala dosah na americkú ekonomiku. Druhá podmienka určuje, že krajina musí mať s USA výrazný obchodný prebytok, tretia zase, že musí mať výrazný obchodný prebytok aj so zvyškom sveta (teda, aby sa nejednalo o obchodné špecifikum medzi danou krajinou a USA, ale krajina vo všeobecnosti podstatne viac vyvážala ako dovážala) a štvrtá, že tieto prebytky si krajina buduje vďaka výrazným intervenciám na devízových trhoch (t.j. umelému oslabovaniu meny).
V roku 2015 prvú podmienku splnilo 15 krajín. Ostatné ekonomiky sú buď malé, alebo obchodujú s USA málo na to, aby prípadná manipulácia meny z ich strany stála za pozornosť. Pre týchto 15 krajín som sa pozrel na to, že koľko z ďalších troch podmienok nutných k označeniu za manipulátora meny spĺňajú:
Všetky štyri podmienky nespĺňa nikto. A to kvôli tomu, že v posledných 12 mesiacoch nikto natoľko neintervenoval na devízových trhoch, aby mu vzrástli devízové rezervy o viac ako 2% HDP (teda aby splnil štvrtú podmienku). Najbližšie bol k tomu Taiwan s 1,6% HDP, ďalšie krajiny skrz intervencie neoslabovali menu takmer vôbec. Máme tam však dve krajiny, ktoré spĺňajú prvé tri podmienky – teda okrem veľkosti aj minimálny obchodný prebytok s USA 20 mld. USD a celkový prebytok na bežnom účte platobnej bilancie o 3% HDP.
Sú nimi Nemecko a Južná Kórea. Čína spĺňa len dve zo štyroch podmienok. Obe krajiny majú obrovský prebytok na bežnom účte (Čína taký mala v polovici minulej dekády, kedy skutočne podhodnocovala svoju menu). Čo sa týka prebytku s USA, tak Nemecko ho má trikrát väčší ako Kórea, jej ekonomika je však cca. 2,5-krát menšia ako ekonomika Nemecka, teda v pomere k HDP je tento prebytok podobný. Je však medzi nimi jeden rozdiel – kým kórejský won príliš manipulovaný nie je, o eure sa to povedať nedá.
ECB síce natvrdo nenakupuje doláre za eurá, robí však kvantitatívne uvoľňovanie, teda nakupuje štátne dlhopisy krajín eurozóny s cieľom znížiť dlhodobé úročenie v eurozóne. A nižšie dlhodobé úročenie činí euro menej atraktívnym pre investorov a práve preto je slabé. ECB za posledných 12 mesiacov nakúpila dlhopisy v objeme zhruba 900 mld. eur, čo predstavuje na HDP eurozóny podiel viac ako 8,5%. ECB sa tieto dlhopisy snaží nakupovať proporcionálne, čiže povedzme že takýto podiel bude platiť aj pre Nemecko.
Keby sme ohli štvrté pravidlo a namiesto nákupov zahraničných aktív centrálnou bankou vo väčšom objeme ako sú 2% HDP použili nákupy všetkých aktív, tak s týmito viac ako 8,5% HDP by Nemecko hravo splnilo aj túto podmienku a teda by napĺňalo definíciu manipulátora meny.
Je potrebné dodať, ECB nenakupuje dlhopisy preto, aby vytvorila eurozóne obchodnú výhodu voči USA (ale kvôli podpore tvorby úverov), a Nemci o tieto nákupy ani nemajú záujem. Vedľajším efektom toho celého je však slabé euro, vďaka čomu Nemecko produkuje obrovské obchodné prebytky, aj voči USA. Keby Nemecko nemalo euro, tak by marka bola úplne inde a takéto prebytky by Nemecko generovať nedokázalo.
Keď má teda Trump silou mocou potrebu niekoho označovať za manipulátora meny, ktorý politikou centrálnej banky získava neférovú výhodu pre svojich exportérov na úkor amerických firiem, tak by namiesto Číny mal svoju pozornosť upriamiť na Frankfurt a Berlín.