Inflácia eurozóny sa v januári vyšvihla do výšin nevidených od marca 2013. Na prvý pohľad musí mať Mário Draghi a jeho družina v ECB radosť. Konečne to dokázali. S pomocou božou, s pomocou OPEC-u, ktorý znížil produkciu ropy čím vyhnal ceny ropy vyššie a za cenu viac než dvojročného multi-miliardového experimentu s vykupovaním dlhopisov.
Januárová inflácia v eurozóne stúpla o 1,8 percenta, čo je len 0,2 percenta pod inflačným cieľom ECB, no oficiálni predstavitelia ECB ostávajú i naďalej rezervovaní. Majú prečo. Po prvé sú to škrobení bankári, čo ich predurčuje k večnej nespokojnosti a ostražitosti zároveň. Po druhé dôvod na rast inflácie leží mimo teritória ich pôsobnosti. Sú to ceny energií, ktoré najvýraznejšie podporili nárast celkovej inflácie. Tie stúpli medziročne až o 8,1 percenta. Najmä ceny ropy boli ťahúňom rastu. V bázickom období, teda v období, voči ktorému sa dnes inflácia meria (január 2016) ropa stála menej ako 30 dolárov za barel. Dnes stojí viac ako 50 dolárov. Ak však zoberieme do úhavy jadrovú infláciu, teda tú, ktorá nezohľadňuje rast cien energií a potravín, zistíme, že dynamika sa stráca. Jadrová inflácia ostala v januári i naďalej na lenivých 0,9 percentách. Obavy chodiacej encyklopédie Vitória Constancia, Draghiho a pravej ruky, sa naplnili. Celková inflácia rastie, ale jadrová ostáva nízka, preto nie je dôvod meniť stratégiu ultra lacných peňazí, ani uvažovať o skrátení či znížení programu mesačného nákupu dlhopisov. Politika ECB musí ostať i naďalej extra uvoľnená, hoci od marca bude nakupovať len 60 miliárd mesačne.
Rast inflácie smerom k cieleným úrovniam 2 percent je však globálnym fenoménom a vyššie ceny ropy sa podpísali pod inflačný príliv aj v Amerike, či vo Veľkej Británii. Dokonca v USA bol rast inflácie a zamestnanosti dôvodom, prečo Fed úrokové sadzby už zvýšil a naďalej bude zvyšovať.
V prípade ECB bude dôležité prísť v pravý čas s komunikáciou toho, že ére nakupovania dlhopisov je koniec a naznačiť aj koniec éry ultra lacných peňazí. Dovtedy sa bude musieť aj jadrová inflácia odpútať od nížin jedného percenta. Precenenie dlhopisov a pravdepodobne aj korekcia akcií smerom nadol bude nevyhnutnosťou.