Globálna ekonomika rastie zhruba na úrovni svojho potenciálu, pričom nemožno povedať, že by prevažovali riziká rastu smerom nadol ani nahor. Takýto stav bude vytvárať len slabé inflačné tlaky a absenciu dôvodov, prečo by sa hlavné centrálne banky mali ponáhľať so odstraňovaním menovej akomodácie, hoci Fed čoskoro opäť zvýši sadzby.
Fiškálna politika na globálnej úrovni by takisto nemala byť brzdou rastu, ale ani jeho akcelerátorom. Vytvára sa tu stabilné prostredie, keď ani príliš horúca, ani príliš studená svetová ekonomika zvyšuje predpoklady, že jej solídny rast by mohol pokračovať a stať sa potenciálne najdlhším v histórii.
Najmä, keď sa ekonomické subjekty vrátane regulátorov poučili z predchádzajúcej krízy a sú mimoriadne obozretné. Aj preto je volatilita globálneho rastu najnižšia v histórii.
Takéto zlatovlasé rozprávkové prostredie sa však spravidla zvykne samozničiť, keď vedie s pribúdajúcim časom k samouspokojeniu a rastu zadlženosti. Od tohto momentu je však svet ešte pomerne ďaleko, hoci dynamický rast dlhu amerických a čínskych podnikov je znepokojujúci a mohol by byť zdrojom budúcej nestability. No riziko z krajiny draka znižujú nateraz kapitálové kontroly a z mekky kapitalizmu požičiavanie za nízke fixné sadzby na dlhé obdobie.