Rastúce inflačné tlaky v Európe posilňujú tábor centrálnych bankárov volajúcich po normalizácii sadzieb. Tá však zostáva v najbližších mesiacoch aj v dôsledku pretrvávajúcich politických rizík len v teoretickej rovine a „politika lacných peňazí“ tak bude pokračovať aj naďalej.
Guvernér talianskej centrálnej banky a člen rady ECB je za zrušenie záväzku, podľa ktorého by mali úrokové sadzby zostať nízke dlhší čas po ukončení programu kvantitatívneho uvoľňovania. V podobnom duchu sa vyjadril aj guvernér rakúskej centrálnej banky, podľa ktorého nie je potrebné opakovať postup FED-u, teda najprv ukončiť QE a následne zvyšovať úrokové sadzby.
Podobné hlasy znejú aj z Veľkej Británie. Za zvýšenie úrokových sadzieb sa na poslednom zasadnutí Bank of England vyslovila Kristin Forbesová. Podľa jej slov sa riziká Brexitu nezhmotnili a tak nevidí dôvody, prečo by britská centrálna banka mala nízkymi úrokovými sadzbami tolerovať infláciu nad cieľom BoE.
Finančné trhy sú aktuálne nastavené na možnosť zvýšenia základných úrokových sadzieb od ECB a Bank of England v polovici budúceho roka. To je zároveň obdobie, kedy centrálni bankári budú mať jasnejšiu predstavu o usporiadaní vzťahov Veľkej Británie s EÚ a zároveň pravdepodobne pominú populistické a extrémistické politické riziká v kľúčových ekonomikách eurozóny.
Autorom je Jakub Rosa, analytik Across Private Investments.