Inflácia v eurozóne aj v USA je aktuálne najvyššia od rokov 2012/2013. Cena zlata je však aj napriek rastu v posledných týždňoch nižšie ako pred rokom, kedy vo veľkom skloňovalo slovo deflácia. Podľa rozšírenej teórie, že zlato je akýmsi hedžingom voči inflácii, by to malo malo byť naopak.
Prax však ukazuje niečo iné – v posledných rokoch sa cena zlata hýbe v opačnom tandeme ako výnosy z amerických dlhopisov. Zlato je teda používané ako hedžing voči nízkym výnosom z dlhopisov. (Budeme sa baviť o amerických dlhopisoch, pretože zlato sa obchoduje v dolároch. Pre cenu zlata v iných menách je transmisný kanál iný – nízke výnosy z dlhopisov znižujú kurz ich mien voči doláru a tým zvyšujú cenu zlata v domácej mene a naopak).
Pekne to ukazuje graf nižšie, v ktorom sú výnosy z päťročných amerických dlhopisov a cena zlata. Výnosy som prenásobil -1, pre ilustráciu toho, že sa hýbu spoločne. Za posledný rok je korelácia 82 percent, a to by ešte bola vyššia, keby sa od januára tieto dve časové rady mierne nerozišli (ako vysvetlenie pre o niečo vyššiu cenu zlata v porovnaní s výnosmi z dlhopisov sa ponúkajú geopolitické riziká, a to kvôli francúzskym voľbám a Trumpovej zahraničnej politike):
Vývoj zlata (žltá) a výnosov z 5-ročných amerických dlhopisov (inverzne, biela)
Pre tento opačný vzťah medzi výnosmi z dlhopisov sa z môjho pohľadu ponúkajú dve vysvetlenia:
1. Nižšie výnosy, teda nižšie úročenie, zvyšujú v očiach niektorých investorov pravdepodobnosť, že sa inflácia vymkne spod kontroly. Je to tá známa analógia s kečupovou fľašou, že kečup z nej nevybehne po prvotných potlačeniach, ale naraz a vo veľkom množstve. A to isté by malo platiť pre nízke úročenie a infláciu. Ja sa s touto teóriou nestotožňujem (podľa mňa býva vyššia inflácia dôsledkom toho, že centrálne banky sa boja razantnejšie uťahovať politiku pri vyššej inflácii ako to, že ju držia uvoľnenú pri nízkej inflácii), to však neznamená, že obchodníci na trhoch so zlatom jej neveria.
2. Zlato na rozdiel od dlhopisov neprináša cash-flowy. Nižšie výnosy z dlhopisov, teda nižšie cash-flowy z dlhopisov, znižujú náklady na držanie zlata v porovnaní s držaním dlhopisov. Čiže pri nižších výnosoch sa viac oplatí držať zlato v porovnaní s dlhopismi.
Keďže FED, ktorý určuje vývoj úročenia v ekonomike, má duálny mandát (cieľuje aj infláciu aj plnú zamestnanosť), tak výnosy z dlhopisov v USA určuje vývoj ekonomiky a vývoj inflácie (v eurozóne je to takmer výhradne o inflácii, keďže ECB má len inflačný cieľ). V praxi to znamená, že dlhopisové trhy sa snažia predvídať kroky FEDu na základe vývoja ekonomiky a inflácie. V predošlých rokoch, kedy bola nezamestnanosť v USA vysoká, tak dlhopisy príliš infláciu neriešili, keďže FED by nezačal zvyšovať sadzby, kým by nezamestnanosť neklesla na nižšie úrovne.
Aktuálne, keď je nezamestnanosť v USA na nízkych úrovniach, tak trhy naopak sledujú infláciu (predovšetkým inflačné očakávania, ktoré nie sú kreslené aktuálnym vývojom ropy) ako hlavný indikátor budúcej politiky FEDu. Vyššie inflačné očakávania teda aktuálne znamenajú nižšie ceny zlata a naopak, potvrdzuje to graf nižšie, v ktorom je cena zlata vývoj inflačných očakávaní prenásobený -1. Korelácia za posledný rok je 75 percent:
Vývoj zlata (žltá) a výnosov z 5-ročných inflačných očakávaní (inverzne, biela)
Zatiaľ je málo historických dát na to, aby som z toho vyvodzoval jednoznačný záver (pokojne môže byť aktuálny vývoj anomáliou). Príde mi však reálne aj také vysvetlenie, že v časoch kedy centrálne banky nedokážu ani pri plnej zamestnanosti dosiahnuť svoje inflačné ciele, považujú trhy (resp. časť z nich) zlato ako zaistenie voči nízkej inflácii.