Britská ekonomika začína s odstupom času pociťovať výsledky referenda o vystúpení krajiny z EÚ. Ukázali to podrobné údaje HDP zverejnené minulý týždeň. HDP rástlo v prvom kvartáli roka v porovnaní s poslednými troma mesiacmi 2016 o 0,2 percenta, čo dorovnalo najnižšiu úroveň od roku 2012.
Spomedzi stabilných zložiek HDP (teda mimo zásob a zahraničného obchodu) bola primárnou príčinou tohto spomalenia spotreba domácností. Tá rástla medzikvartálne o 0,2 percenta, čo bolo najmenej od štvrtého kvartálu 2014:
Vývoj medzikvartálnej zmeny HDP (červená) a spotreby (biela):
Ako hlavný dôvod, prečo britské domácnosti utlmili rast spotreby, sa ponúka zastavenie rastu reálnych miezd (teda rastu miezd v peňažnom vyjadrení očisteného o infláciu). Kým ešte v novembri dosahoval rast reálnych zmien 1,5 percenta, v marci to už bolo -0,1 percenta. Pokles reálnych miezd bol naposledy v krajine zaznamenaný v roku 2014.
Vývoj zmeny reálnych miezd v Británii:
Tento pokles rastu reálnych miezd od novembra má tri korene:
-
Spomalenie rastu nominálnych miezd
-
Rast inflácie v dôsledku poreferendového oslabenia libry
-
Rast inflácie v dôsledku rastu cien ropy
Najsilnejší vplyv má oslabenie libry, ktoré je priamym dôsledkom referenda o BrExite. Ukazuje to inflácia očistená od cien palív, ktorá rástla od novembra o 0,9 percentuálneho bodu. Na druhom mieste je spomalenie nominálneho rastu miezd, ktorý znížil rast reálnych miezd o 0,6 percentuálneho bodu. A na treťom mieste je rast cien ropy, ktorého vplyv bol 0,2 percentuálneho bodu.
Minimálny rast reálnych miezd by mal pritom pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch a tlmiť tak rast britskej ekonomiky. A to kvôli inflácii. Tá by mala podľa aktuálnej prognózy Bank of England ostať vysoká. Britská centrálna banka aktuálne predpokladá, že by nemala klesnúť pod dvojpercentný cieľ minimálne do roku 2020:
Inflačná prognóza Bank of England (z májového inflačného reportu):
Slabá britská libra má aj pozitívne dopady – lacnejšie exporty a drahšie importy podporujú domácu podnikovú sféru. Sentiment britských podnikateľov je vysoký, čo sa začalo prejavovať aj v investíciách – tie rástli medzikvartálne o 0,6 percenta, čo bol jeden z najvyšších rastov v posledných kvartáloch.
Tieto investície pomohli udržať zmenu HDP v kladných číslach. Do vyšších nominálnych miezd sa však zatiaľ tieto investície nepremietajú, a to aj napriek minimálnej nezamestnanosti, čo utlmuje spotrebu.
Medzikvartálna zmena podnikových investícií v Británii:
Ešte niekoľko mesiacov to vyzerá na v Británii utlmenú spotrebu. Nemyslím si však, že to bude dlhodobejší fenomén, podľa mňa sa o niekoľko kvartálov vrátia nominálne mzdy k prudšiemu rastu. A to z nasledujúcich dôvodov:
-
Vyššia inflácia bude mať podľa mňa kratšiu životnosť, ako si myslí Bank of England. Keďže inflácia sa meria medziročne, tak efekt medziročného oslabenia libry a medziročného rastu cien ropy sa začne o niekoľko mesiacov rozpadávať, čo zvýši rast reálnych miezd.
-
Nemalá časť miezd sa upravuje o infláciu, vyššia inflácia by teda mala zvýšiť ich rast. Takisto budú s rýchlejšími mzdami rásť požiadavky zamestnancov na rast miezd, najmä pri kolektívnom vyjednávaní.
-
Boom vo výrobných odvetviach v kombinácii s minimálnou nezamestnanosťou a anti-migračnými politikami by mal mať taktiež pozitívny dopad na rast nominálnych miezd.
Británia si teda aktuálne prechádza útlmom, za ktorým stojí prudké oslabenie libry. Jej negatívne efekty v podobe rastu cien importov sa prejavujú ďaleko skôr ako jej pozitívne efekty v podobe vyšších investícií do výrobnej sféry.
Libra však už ďalej neslabne a efekt jej medziročného rastu na infláciu by sa mal začať od júla (teda 12 mesiacov po referende) rozpadať. To by malo uvoľniť cestu pre preváženie pozitívnych efektov slabšej libry.