Prvý odhad májovej inflácie v eurozóne pridal ďalší diel do skladačky vývoja menovej politiky ECB. Pokles inflácie na úroveň 1,4 % neumožní ECB na nadchádzajúcom júnovom zasadnutí debatovať o uťahovaní menovej politiky a „politika lacných peňazí“ bude pokračovať aj naďalej, z čoho budú ťažiť akcioví investori.
Aj napriek tomu, že situácia na trhu práce sa zlepšuje a postupné oživenie ekonomiky eurozóny naznačujú aj predstihové indikátory, ich efekt na spotrebiteľské ceny - v dôsledku stagnujúcich miezd - stále nedosahuje želanú úroveň centrálnych bankárov vo Frankfurte. To potvrdili aj slová prezidenta ECB Maria Draghiho, podľa ktorého je menová podpora centrálnej banky aj naďalej potrebná.
Určitú zmenu však možno očakávať v zmene rétoriky Bankovej rady ECB, z ktorej pravdepodobne vypadne prísľub ďalšieho uvoľnenia menovej politiky v prípade nepriaznivého ekonomického vývoja a zmena pohľadu rizík na vyrovnané. Viac sa zatiaľ vzhľadom na oslabujúce inflačné tlaky očakávať nedá.
Na druhej strane, pokračujúci priaznivý ekonomický vývoj v eurozóne by v druhej polovici roka pomohol ECB komunikovať začiatok normalizácie sadzieb a utlmenie či ukončenie programu kvantitatívneho uvoľňovania, z čoho môže profitovať najmä euro a dlhopisové výnosy.
Investori však musia zostať aj napriek momentálne pokojnej situácii na finančných trhoch v pozore, pretože politické riziká aj napriek upokojeniu po výsledku prezidentských volieb vo Francúzsku stále neutíchajú.
Čoraz viac sa hovorí o predčasných parlamentných voľbách v Taliansku, kde na preferenciách získava populistické Hnutie piatich hviezd a netreba zabúdať ani na stále živý dlhový problém Grécka. Vývoj ekonomiky eurozóny ovplyvní aj forma a načasovanie Brexitu. Posledné predvolebné prieskumy naznačujú, že volebný vabank premiérky Mayovej dostáva trhliny, čím vládnuca Conservative party môže paradoxne viac stratiť ako získať.
Autor je analytik Across Private Investments