12.06.2017, 00:00

Nemá kto pracovať? Znížme počet úradníkov (komentár)

Slovensko patrí v počte úradníkov na hlavu k špičke v EÚ. Zníženie ich počtu by uvoľnilo pracovnú silu a ešte aj ušetrilo peniaze.

výroba
Zdroj: Peter Mayer

Nemá kto pracovať a štát potrebuje ušetriť, aby kvôli dlhovej brzde mohol ďalej stavať infraštruktúru? Tieto dva zdanlivo nesúvisiace problémy je možné (aspoň čiastočne) vyriešiť jednou ranou. A to znižovaním počtu úradníkov.

Podľa eurostatu zamestnávala v štvrtom kvartáli 2016 verejná sféra na Slovensku 222 tis. ľudí (to je vrátane armády, ale mimo vzdelávania a zdravotníctva). Na 1000 ľudí to predstavuje 40,9 zamestnanca verejnej správy, čo nás umiestňuje na tretie miesto v EÚ a ako percento pracovnej sily to predstavuje 8%, čo nás umiestňuje na piate miesto. Priemer pre EÚ ja na úrovni 30,8 zamestnanca na 1000 ľudí a 6,4% pracovnej sily.

Počet zamestnancov verejnej správy na 1000 ľudí v krajinách EÚ (zdroj: eurostat) 

Čiže je zrejmé, že naša verejná sféra je predimenzovaná, a to poriadne. Z medzinárodného porovnania vyskakuje zopár zaujímavých faktov:

  • Fínsku, ktoré prerozdeľuje 56% HDP, stačí na 1000 ľudí 20,2 zamestnancov verejnej správy. To nie je ani polovica v porovnaní so Slovenskom, ktoré prerozdeľuje len 41,5% HDP
  • „Rozhadzovační“ Gréci zamestnávali pred tým, než ich veritelia dotlačili k zoštíhleniu verejnej správy 35 zamestnancov na 1000 ľudí
  • Aj v krajinách bývalého východného bloku sa nájdu štíhle verejné správy – na chvoste rebríčka sú Rumunsko, Chorvátsko, či Slovinsko

Zoštíhlenie prebujnenej verejnej správy by teda mohlo štátnej kase ročne ušetriť niekoľko stoviek miliónov eur (ktoré by mohli následne ísť na stavbu diaľnic) a zároveň by mohlo uvoľniť pracovnú silu pre priemysel. Netvrdím, že by bola konverzia úradníkov na pracovníkov v priemysle 1:1, určite by to zamestnávateľom v priemysle uľahčilo situáciu. 

A mohlo by to niečo pridať aj k rastu miezd, keďže na Západnom Slovensku, kde pracovníkov chýba najviac, sú mzdy v priemysle vyššie ako vo verejnej správe. V tomto smere je mimoriadne zaujímavá regionálna štruktúra. V Bratislavskom kraji pracuje podľa Správy v hospodárskom vývoji v krajoch za rok 2015 vo verejnej sfére takmer 20% ľudí, v ostatných krajoch mimo Banskej Bystrice je to pritom okolo troch percent.

Percento pracujúcich vo verejnom sektore podľa krajov (Zdroj: ŠUSR) 

Táto regionálna štruktúra navyše ukazuje zaujímavú možnosť, ako zmierniť regionálne rozdiely. Časť úradov by mohla byť presunutá do krajov s vysokou mierou nezamestnanosti. Štátne úrady na rozdiel od výrobných hál nepotrebujú diaľnice a vysoko rozvinutú infraštruktúru. Navyše, v chudobnejších krajoch platia lepšie ako priemysel. Napríklad v Prešovskom kraji bola v roku 2015 priemerná mzda vo verejnej správe o 200 eur mesačne v hrubom vyššia, ako v priemysle. Čiže relokácia časti úradov do menej rozvinutých krajov by zvýšila zamestnanosť aj mzdy. A na západe, kde je pracovnej sily nedostatok, by ju uvoľnila pre iné odvetvia, ktoré v tomto regióne naopak obvykle platia lepšie ako štát. 

O zoštíhľovaní verejnej správy sa na Slovensku hovorí už dlhé roky. Počas krízových rokov bol jedným z protiargumentov, že by takáto reforma zvýšila nezamestnanosť. Dnes, keď má súkromná sféra problém zohnať zamestnancov, to už neplatí. A ako bonus by bolo aj na diaľnice.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.