11.07.2017, 00:00

Ronald Ižip: Poučili sa centrálne banky?

So začiatkom leta si len málokto uvedomuje, k akej významnej zmene na finančných trhoch môže prichádzať.

Bank of England
Zdroj: Reuters

Posledné dva týždne sú spojené s zmenou paradigmy centrálnych bánk, ktorá ovplyvní všetky finančné trhy.

Návrat k finančnej stabilite

Niežeby bola súčasná obnova svetovej ekonomiky oslnivá. Naopak, od krízy máme iba veľmi podpriemerné známky obnovy. Najmä inflácia, ktorá po celom svete zaostáva za želanými úrovňami. Tú však ovplyvňujú sekulárne trendy ako zhoršujúca sa demografia či technologický pokrok, s ktorými centrálna banka sotva niečo zmôže.

Posledné ekonomické dáta ale ukazujú, že globálny rast napreduje celom slušným tempom. Ak globálna ekonomika rastie, silno uvoľnené finančné prostredie môže byť škodlivé. Tak ako právo ono v rokoch 2004-2007 vytvorilo podhubie Veľkej finančnej krízy. Ak túto krízu nechcú finančné trhy zopakovať, je čas pozrieť sa na finančnú stabilitu. 

Finančná stabilita v ohrození

Finančná stabilita je v mnohých krajinách v ohrození. Ak zoberieme do úvahy výšku finančnej páky, celkové zadlženie či nadhodnotené akciové trhy, mnohé krajiny sú vystavené silným rizikám, čo prednedávnom potvrdil aj Medzinárodný menový fond. Posledné jastrabie vyjadrenia centrálnych bánk USA, Eurozóny, Kanady či Veľkej Británie tak nie sú náhodné alebo krátkodobé.

Ich cieľom je začať bojovať proti rastúcej finančnej nestabilite. Veď prudký rast akciových trhov vo svete je dôsledkom primárne rastúcej likvidity dodávanej centrálnymi bankami. Korelácia medzi vývojom akciových trhov a kumulovanou bilanciu troch najväčších centrálnych bánk je ukážková. A tak sa môžeme pýtať, čo sa stane, keď centrálne banky začnú utesňovať svoju monetárnu politiku? 

Finančná neistota

Zajtra s najväčšou pravdepodobnosťou ďalšia centrálna banka, Bank of Canada, zvýši úrokové sadzby prvý krát po siedmych rokoch. Finančný trh očakáva, že k podobnému kroku sa do konca roka odhodlá aj Bank of England, a do roka aj ECB. Vlna zvyšovania globálnych úrokov môže začať. To znamená, že aktíva, ktorým pomáhali nízke výnosy ako zlato a akcie, sú v ohrození.

Zlato už začalo reagovať. Vyššie reálne výnosy stlačili zlato ocenené v eurách na najnižšie úrovne od začiatku roka 2016. Ak ECB skoro obmedzí svoje nákupy cenných papierov, akcie môžu nasledovať. 

Aj keď globálny rast vyzerá pomerne slušne, bolo by predčasné hodnotiť situáciu ako začiatok nového rastového cyklu. Nielen ECB si dobre pamätá jej odhodlanie zvyšovať úrokové sadzby v roku 2011. Vtedajší prezident Trichet ich zvýšil dvakrát, len na to, aby ich Draghi priviedol čoskoro na nulu.

Túto chybu predtým zopakovalo Japonsko až štyrikrát. A tak vyvstáva otázka: skutočne sa centrálne banky poučili?

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.