Takýto vývoj by mal viesť k nižšiemu tlaku na sprísňovanie menovej politiky kľúčových centrálnych bánk. Na trhoch však možno pozorovať pravý opak. Americká centrálna banka pokračuje vo zvyšovaní sadzieb, ECB koketuje s možnosťou úpravy programu nákupu aktív a uťahovanie menových kohútikov sa čoraz častejšie skloňuje v Kanade, Veľkej Británii, ako aj u našich západných susedov v Čechách. Zdá sa tak, že po dlhotrvajúcom období experimentov v monetárnej politike príde v najbližšom období k uťahovaniu opaskov.
Finančné trhy začali tieto fakty reflektovať. Uťahovanie menových kohútikov sa nepáči akciovým trhom, naopak najviac sa potešilo euro. Nahor zamierili aj výnosy štátnych dlhopisov (ich ceny klesali), v dôsledku čoho možno pozorovať pád drahých kovov, s ktorými – naopak od dlhových cenných papierov – nie je spojené inkasovanie dodatočného výnosu v podobe kupónových platieb. Silné euro však komplikuje situáciu európskym vývozcom, čo určite neocenia akcie exportujúcich spoločností.
Aj napriek tomu, že globálny trh práce sa dostáva do slušnej kondície a znižujú sa nevyužité výrobné kapacity v ekonomikách, želané ovocie v podobe dosiahnutia inflačného cieľa nie je vo väčšine regiónov dostatočný. Citlivosť rastu cien na pokles miery nezamestnanosti je totiž v dôsledku globalizácie, technologických zmien a demografického vývoja nízky a centrálne banky svojimi nástrojmi nie sú schopné na tieto trendy reagovať. Prečo potom Draghi a spol. začínajú komunikovať sprísnenie menovej politiky ?
Odkaz centrálnych bankárov je jasný. Inflácia z posledných mesiacov neodráža vývoj reálnej ekonomiky a jej stagnácia je len dočasná. V prípade jej výraznejšej akcelerácie bude normalizácia menovej politiky kľúčových centrálnych bánk časom nevyhnutná. Až potom sa ukáže opodstatnenosť jedného z najdlhšie trvajúceho býčieho obdobia rastu akcií. Ukončenie štedrej monetárnej politiky taktiež odhalí, či dôvodom globálneho ekonomického rastu z posledných rokov bola výrazná menová expanzia alebo štrukturálne reformy v jednotlivých ekonomikách.
Autorom je Jakub Rosa, analytik Across Private Investments