25.09.2012, 00:05

Striebro je investícia desaťročia

Hlavným hnacím motorom ceny budú podľa miliardára Erica Sprotta centrálne banky.

Striebro. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Kanadský miliardár Eric Sprott (67) sa dlhodobo radí medzi najzapálenejších zástancov investícií do drahých kovov. Napriek viac ako 40-ročnej kariére vo svete financií vstúpil do sveta hedžových fondov až v roku 2001, kedy založil spoločnosť Sprott Asset Management Inc.

Eric Sprott

Čo ho však odlišuje od ostatných „vyznávačov“ zlata, je preferovanie striebra, ktoré v súčasnosti podľa jeho názoru predstavuje atraktívnejšiu investičnú príležitosť a tým pádom aj potenciálne vyššie zhodnotenie ako investícia do zlata. Drahé kovy v jeho dvoch investičných trustoch, cez ktoré môžu investori získať prístup k alokovanému fyzickému zlatu (burzový symbol PHYS) a fyzickému striebru (burzový symbol PSLV), sú držané v trezoroch kanadských bánk (a nie v skladoch komoditných búrz, ako je štandardom) a podliehajú pravidelnému nezávislému auditu. Okrem založenia spomínaných investičných trustov investuje Sprott aj do akcií komoditných spoločností.

Pri investovaní do akcií jednotlivých ťažobných spoločností podstupujú však investori podstatne väčšie riziko ako pri nákupe samotného kovu. Veľkú úlohu v tomto prípade zohráva kvalita manažmentu, výška a riadenie nákladov na ťažbu, politické riziko krajiny (hrozby znárodnenia, zvýšenia daní, resp. sprísnenia regulácií), riziko štrajkov a pod. Aj preto Sprott odporúča drobným investorom bez expertízy v oblasti ťažobných spoločností akumulovať skôr drahé kovy vo fyzickej podobe (na rozdiel od špekulácií s akciami, opciami, na futures trhoch a pod.), čím dochádza k eliminácii rizika protistrany (napr. pri krachu vybranej spoločnosti, resp. burzy).

Prečo práve striebro?

Dôvodov, prečo v súčasnosti uprednostniť striebro pred zlatom, je podľa Sprotta viacero. Medzi najčastejšie uvádzané patria nasledovné:

• Pretrvávajúca inflačná politika všetkých hlavných centrálnych bánk (USA, EU, Japonsko) ženie investorov do nákupov reálnych statkov (komodít, nehnuteľností, pôdy a pod.), ktorých cena reaguje pozitívne na uvoľnenú monetárnu politiku.
• Popularita zlata a zmena jeho vnímania ako alternatívnej meny bude mať pozitívny vplyv aj na cenu striebra, často označovaného aj ako „zlato chudobných“. Aj z čisto psychologického hľadiska sa môže investorom javiť súčasná cena zlata 1760 dolárov za trójsku uncu (1 oz. = 31,1 gramu) ako vysoká, pričom komparatívne sa im môže cena striebra javiť „výhodnejšia“ pri cene približne 34 dolárov za uncu.
• Na rozdiel od zlata má striebro široké priemyselné využitie, ktoré neustále narastá (okrem iného je striebro najlepší vodič elektriny a v zdravotníctve a textíliách sa využíva kvôli antibakteriálnym účinkom). Dôsledkom toho dochádza k zrýchľovaniu spotreby striebra, zatiaľ čo ťažba už dlhšiu dobu stagnuje. Naopak, v prípade zlata sa vďaka jeho vysokej hodnote a historickej funkcii peňazí zachoval takmer celý objem, aký bol kedy vyťažený. Vysoký záujem priemyslu a investorov v kombinácii so stagnujúcou ťažbou by sa tak v dlhodobom horizonte mal prejaviť zvýšením ceny striebra.
• V minulosti sa ku koncu býčích trhov na drahých kovoch pohyboval pomer ceny zlata a striebra (tzv. gold/silver ratio, GSR) na úrovni 1:15, prípadne až 1:10. V súčasnosti je tento pomer 52 (pri cene zlata 1760 USD a cene striebra 34 USD za trójsku uncu). Začiatkom roku 2011, keď sa cena striebra pohybovala tesne pod hranicou 50 USD/oz., tento pomer poklesol až na 32. Ak by pri súčasnej cene zlata (1760 USD/oz) znovu došlo k poklesu tohto pomeru na 32, znamenalo by to nárast ceny striebra na približne 55 USD/oz. Pri stúpajúcej cene zlata a klesajúcom pomere GSR tak bude striebro predstavovať výnosnejšiu alternatívu.

Nediverzifikujte

Ďalšou črtou, ktorá Sprotta odlišuje od väčšiny investorov, je odpor k diverzifikácii. V prejave na Sprottovej alma mater, kanadskej Carleton University, sa v roku 2011 vyjadril nasledovne: „Neverím na diverzifikáciu. Nikdy som neveril a nikdy nebudem.“ Pri investovaní sa spolieha skôr na výber kvalitného (podhodnoteného) aktíva, do ktorého potom v rôznej forme investuje prevažnú časť prostriedkov. Odrazom toho je aj portfólio Sprott Asset Management Inc., ktoré je z väčšej časti tvorené akciami spoločností z oblasti ťažby striebra a v menšej miere aj energetických a poľnohospodárskych spoločností.

Dve z troch najväčších pozícií na konci druhého kvartálu 2012 boli Sprottove investičné trusty (PSLV a PHYS). Okrem nich mal v portfóliu aj akcie spoločností z oblasti ťažby drahých kovov: kanadských ťažiarov First Majestic Silver Corp. (AG.N), Fortuna Silver Mines (FSM.N), MAG Silver Corp. (MVG.A), americkú Cour d’Alene Mines Corp. (CDE.N) a amerického ťažiara zlata Allied Nevada Gold Corp. (ANV.A). Najväčšou zmenu oproti prvému kvartálu 2012 bolo viac ako zdvojnásobnenie pozície v spoločnosti Pretium Resources Inc. (PVG.N), ktorá by mala začať ťažiť zlato v priebehu roku 2013.

Redakcia Patria.cz ďalej odporúča:

Žiadna komodita. Zlato je menou

Miliardár Soros sa vrhol na zlato

Kyle Bass stavil na pád Japonska

Dekáda striebra

Predchádzajúcu dekádu (2000 - 2009) nazval Sprott dekádou zlata, pričom súčasná bude podľa neho patriť striebru. Hlavným hnacím motorom budú opätovne centrálne banky pokračujúce v dlhoročnej politike znehodnocovania mien (čomu nasvedčujú aj nedávne kroky FED-u a ECB) a prostredie extrémne nízkych úrokových sadzieb.

Pokračovanie býčieho trhu na komoditách a špeciálne na trhu drahých kovov v najbližších rokoch tak zrejme nebude ohrozené. A ak dôjde k opakovaniu minulého vývoja a spolu s nárastom ceny drahých kovov na nové maximá, bude klesať pomer medzi cenou zlata a striebra na spodnú hranicu obchodného pásma (t.j. pokles GSR na 15 až 10), investori dosiahnu vyššie výnosy pri investícii do „zlata chudobných“.

Vývoj ceny striebra za dva roky

 

(Zdroje: SEC, Reuters, Forbes, www.sprott.com)

Ján Tonka

Patria Direct SK