Súdiac podľa pohybov na finančných trhoch za ostatné dva mesiace strašiak inflácie pominul. Dlhodobé inflačné očakávania zakomponované v cenách finančných produktov sa od polovice júna systematicky znižovali. Požadované výnosy 10-ročných dlhopisov v eurozóne tak odvtedy klesli zhruba o jeden percentuálny bod.
Obdobne klesli derivátové produkty vrátane úrokových swapov. Aj v USA klesli požadované výnosy dlhopisov a akciové indexy sa zároveň svižne odrazili od júnového dna.
Znížili sa aj očakávania na konečnú výšku oficiálnych úrokových sadzieb centrálnych bánk. V prípade ECB finančné trhy aktuálne predpovedajú, že so svojimi sadzbami nepôjde vyššie ako 1,2 percenta, zatiaľ čo pred šiestimi týždňami trhy naceňovali koniec dvíhania nad dvomi percentami.
V Spojených štátoch podľa Fed fund futures konečná úroveň sadzieb klesla z 3,8 percenta na 3,4 percenta. Na trhu sa dokonca začali objavovať názory, že Fed už budúci rok pristúpi k opätovnému znižovaniu sadzieb.
Je však inflácia vskutku včerajším problémom? Nie celkom. Zmenila sa len jej váha v palete ostatných ekonomických a politických problémov, najmä rastúcej pravdepodobnosti globálnej recesie. A zmenilo sa vnímanie toho, čo infláciu, rast cien spôsobuje a čo s tým vôbec centrálne banky môžu urobiť.
V prípade inflácie ťahanej nedostatkom energií (gasflation) či klimatickou zmenou a globálnym suchom (heatflation) zrejme nie veľa. Tradičné zbrane centrálnych bánk v boji proti inflácii – zvyšovanie úrokov – sú v takejto situácii takmer neúčinné, priam kontraproduktívne.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 27% na dočítanie.
Zostáva vám 27% na dočítanie.