Vancouver už Slovákov ocenil

Do kanadského Vancouvru, ktorý sa od zajtra stane na dva týždne strediskom zimných olympijských hier, ho pritiahli rodinné väzby. Mal tam neter aj švagra. Dnes je spolumajiteľom luxusného hotela Le Grand a svoje investície tu neľutuje. "Podnikať som začal ako spoločník už existujúceho hotela pred rekonštrukciou. Vzhľadom na korektný prístup úradov, aj boom hotelierstva, počnúc rokom 1990, bolo podnikanie v tomto segmente pomerne jednoduché,“ hovorí pre HN dnes už prezident Kanadsko-Slovenskej obchodnej komory v Bratislave Joseph Burza. Ako dodáva, mesto si každého opantá na prvý pohľad. Nie nadarmo vraj patrí medzi desať najkrajších miest na svete.

Hry si s krízou zahrali
Vancouver je však výnimočný aj z podnikateľského hľadiska. "Cestovný ruch tu má nebývalé rozmery. Napríklad je tu štrnásť hotelov svetoznámej americkej siete Marriott. Je tu aj zastúpenie reťazca Four Season Hotel,“ poznamenáva Burza. Slováci sa úspešne uchytili aj v gastroservise, dôkazom čoho je tiež úspešný príbeh Michala Donovala, ktorý si v Kanade otvoril reštauráciu.

Kríza sa podľa Slovákov podnikajúcich v Kanade dotkla krajiny len veľmi okrajovo, aj preto, že má pomerne zdravý bankový sektor. Práve rozhodnutie z roku 2004 usporiadať tu zimné olympijské hry dokonca spôsobilo, že hry pomohli úspešne si zahrať s krízou a nedovolili sektorom, najmä stavebnému, padnúť na nos. "Rozhodnutie prinieslo nové stavby, cesty, rekonštrukcie, prestavby. Vďaka olympiáde sa vystavala aj diaľnica z Vancouvru do zimného strediska Whistler, nazvaná more-nebo, ktorá stála cez pol miliardy eur. Stavebné firmy zákazky majú. Aj my ich máme neúrekom a mnohé musíme odmietať,“ rozhovorí sa zas Ján Zeleňák, ktorý sa do kanadského Vancouvru presťahoval s rodinou tiež pred rokmi, keď sa nechal inšpirovať svojím bývalým kolegom zo stavebnej firmy ešte tu na Slovensku. Dnes vo firme zamestnáva 40 ľudí.

Úplatky sa nenosia
"Do Vancouvru som sa oficiálne vysťahoval cez spoločnosť Hagiel, ktorá sa na to vyslovene špecializuje. Najprv som si založil živnosť, čo mi trvalo deň a stálo - tuším - 70 eur. Navrhnete si tri obchodné mená a prvé z nich, ktoré nie je obsadené v registri, vám pridelia. Okrem toho musíte udať adresu, miesto, kde budete podnikať, a aktivity, ktoré chcete vykonávať,“ vypočítava podmienky Zeleňák. Na spoločnosť (corporation) prešiel až po niekoľkých rokoch, kde už jej založenie trvalo niekoľko dní a stálo 800 dolárov. Ako hovorí, cena závisí od právnika.

"V Kanade sú prehľadnejšie zákony, zákazky, transparentnejšie tendre. Aj tu si však treba spraviť dobré meno, nastaviť vysoko latku spoľahlivosti a zodpovednosti. Potom o zákazky nebudete mať núdzu a nebudete potrebovať protekciu či dávať úplatky. Také praktiky sa tu nenosia,“ prízvukuje Zeleňák. S tým súhlasí aj Burza či náš obchodný radca na OBEO v Otawe. Jednoducho, hoci Slovensko kdesi v strednej Európe nie je pre Kanadu práve najznámejší pojem, nedôveru treba v obchodných vzťahoch prekonať pravdivými informáciami. Na druhej strane, práve Kanada je od Slovenska závislá v dodávkach povedzme nemeckých áut, ktoré sa u nás vyrábajú. Práve vývoz áut a autokomponentov nám pomáha udržiavať si aktívne saldo v obchode s Kanadou.

Sú tam pojmom
No ak si podnikateľ dôveru vybuduje, je tam pojmom. Ako hovorí aj Burza, v Kanade nenájdete nejakú rasovú či inú diskrimináciu, s výnimkou Québecu stačí angličtina. Firmu Corinex Group napríklad zakladali Slováci, výkonný šéf Peter Sobotka a generálny manažér pre Európu Norbert Benko sedia na jej čele dodnes. Akurát centrálu firmy už presunuli do Kanady, odkiaľ riadia celosvetový obchod. Spoločnosť, ktorá pri tom pracuje na vývoji a zavádzaní internetových a sieťových komunikačných zariadení, je dnes deviatou najrýchlejšie rastúcou technologickou spoločnosťou v Kanade podľa ocenenia Deloitte. Spoločnosť podľa Sobotku, ktorý dosiahol PhD. ešte na Slovensku, začala so 600 dolármi ako základným kapitálom, a bez pôžičiek z banky za deväť rokov zveľadila svoje podnikanie na 65 miliónov dolárov.

Čerešničkou na torte je pritom aj príbeh Slováka Jozefa Strausa, ktorý do Kanady odišiel ešte v roku 1968 a založil tam najväčšiu firmu na svete vo výrobe sklených vlákien. "S mojimi kolegami sme z výsledkov našich výskumov zistili, že z komerčného využitia sklených vlákien môže byť celkom úspešný biznis. A tak sme v roku 1981 založili firmu JDS Optics,“ spomínal nedávno v rozhovore. Hoci v biznise už aktívny nie je, najväčší boom vraj firma zažila koncom deväťdesiatych rokov, kedy sa tržby zniekoľkonásobovali aj kvôli rozmachu telekomunikačných sietí a internetu.