Prečo ste prišli s nápadom spoplatnenia internetových stránok na Slovensku?
Myslím, že sa dnes tým zaoberá každý vydavateľ na svete. Príjmy vydavateľstiev z predaja novín klesajú a ľudia sa presúvajú na internet. Príjmy na internete však nie sú také, aby dokázali zaplatiť redakcie, aké boli doteraz. Mnohí akoby už aj stratili nádej, že sa to zmení. Vydavatelia preto rozmýšľajú nad tým, ako získať ďalšie peniaze z internetu. Mnohé vydavateľstvá už skúšali nejaký koncept plateného internetového obsahu, nikto až na zopár výnimiek však nebol úspešný.
Očakávania, že tržby z printovej inzercie sa presunú na web sú teda nesprávne?
Tržby z inzercie sa presúvajú na web ale nepresúvajú sa len na spravodajské portály novín. Veľká časť z nich sa presúva do Googlu alebo iných internetových stránok.
Predstava, že internet pohltí noviny potom nefunguje?
Či noviny zaniknú alebo nezaniknú momentálne nevieme. Ja si nemyslím, že nezaniknú. Historicky sa nikdy nestalo, že nové médium pohltí staré médium, ale takmer vždy sa staré médium pod vplyvom nového zmení.
Ako chcete spoplatniť internetový obsah na Slovensku?
Doterajšie modely priniesli mnohé problémy a neboli úspešné. Ľudia sú zvyknutí dostávať internetový obsah zadarmo, a teraz, keď vydavatelia pochopili, že potrebujú dostávať za internetový obsah peniaze odrazu nie je jednoduché to ľuďom vysvetliť. Problém nie je ani v tom, že by sme ľudí nemohli presvedčiť, že aj obsah na internete má nejakú hodnotu.
Naozaj ste presvedčený, že to ľudia chápu?
Určite to chápu.
Prečo teda neuspeli doterajšie pokusy o spoplatnenie návštevnosti internetových stránok?
Neuspeli preto, lebo internetové médiá sú v takom štádiu, v akom bol hudobný priemysel pred tým, ako Apple prišiel s iTunes a iPodom. Nejaké modely predaja už existujú, ale mnohé z nich sú úplne absurdné. Niektorí vydavatelia napríklad ponúkali obsah na internete za rovnakú cenu ako papierové predplatné. A samozrejme, že ľudia chápu, že polovica nákladov ide na papier a distribúciu, takže náklady na internetové predplatné by mali byť nižšie.
Znamená to, že vydavatelia na začiatku v snahe prilákať ľudí na internet urobili chybu v tom, že nevedeli nájsť mechanizmus platenia za internetový obsah?
Bola to chyba, ktorú by asi urobil každý. Bolo to navyše v čase keď boli všetci z internetu nadšení.
Ale už vtedy sa objavovali hlasy, že inzercia z internetu nemá šancu pokryť náklady vydavateľov na internetové médiá.
Hlasy sa objavovali, ale príjmy z inzercie stále prudko rástli a všetci si držali palce, že sa rast zastaví čo najneskôr.
Na druhej strane mnohé vydavateľstvá išli akoby na pol cestu a celé deväťdesiate roky tušili, že to nie je bohviečo, že ľudia im odchádzajú na internet. Takže ho radšej nerobili príliš dobre a neinvestovali doňho toľko peňazí. Výsledkom je kompromis, pri ktorom je vlk je hladný a ovca mŕtva, predaje novín im klesli tak či tak, a na webe nemajú ani príjmy, ani čitateľov.
Internet však nebol schopný dlhé roky prinášať späť ani len peniaze z investícií do technológií na jeho prevádzku?
Ako komu.
Koľko je na slovenskom trhu podľa vás ziskových internetových médií?
V prípade tradičných vydavateľstiev záleží, či započítavame aj náklady na články z papierových novín, ktoré sa dostanú na web - čo robí málokto. Takže vlastne nevieme. Pre čisto internetové médiá nemôže byť problém byť v zisku, najmä ak len nahadzujú na web agentúrne správy bez vlastného spravodajstva. Ale asi by sme nechceli, aby na webe zostali len takéto médiá.
Aký je váš návrh spoplatnenia slovenského internetu?
V prvom rade chcem vytvoriť systém, ktorý veľmi výrazne zníži transakčné náklady na platbu. Problémom pre ľudí nie je zaplatiť zopár eur za prístup k internetovému obsahu. Problémom je, že musíte hľadať kreditnú kartu, posielať stále nejaké esemesky, pamätať si rôzne heslá, rozmýšľať nad dôveryhodnosťou platobných systémov a podobne.
Robili ste si prieskum o tom, koľko ľudí je ochotných platiť za obsah na internete?
Mediaresearch robil v júni prieskum o tom, koľko ľudí je ochotných platiť za internetový obsah. V zahraničí sa hovorí, že ochotných platiť za internetový obsah je asi päť percent návštevníkov intenretu. Podľa výsledkov prieskumu Mediaresearch na Slovensku je určite ochotných platiť za internetový obsah asi sedem percent ľudí. Určite alebo skôr je ochotných zaplatiť za internetový obsah dvadsaťšesť percent ľudí, pri zavedení spoločného predplatného tridsaťšesť percent.
Je to podľa vás dostatočný počet?
Keby platilo za internetový obsah na Slovensku dvadsaťpäť percent užívateľov internetu, tak nás všetci nosia na rukách.
Počet užívateľov internetu dosahuje u nás 2,1 milióna ľudí, stačilo by teda keby štvrtina z nich za obsah platila?
Určite by to bol vynikajúci výsledok. Uspech toho systému by bol veľký už keby platilo za obsah päť až desať percent ľudí navštevujúcich internet. Pre každého z vydavateľov internetových médií by to znamenalo navýšenie súčasných tržieb z internetu o desiatky percent.
Áno, ale keby platilo na začiatku za internetový obsah desať percent užívateľov internetu u nás, platilo by zaň 210 tisíc ľudí.
Ak si vypočítame, že každý by platil tri eurá za mesiac bolo by to 630 tisíc eur mesačne.
Je to podľa vás zaujímavá suma?
Ja si myslím, že áno.
Aká by bola teda priemerná mesačná platba za internetový obsah?
Základná suma bude 2,90 eura na mesiac. V ponuke bude aj týždenné predplatné a keby si niekto chcel vstup na internet predplatiť na celý rok môže počítať so zľavou.
A fungovanie systému v praxi?
Návštevník internetu sa prihlási na internetovú stránku, ktorá si od neho vypýta 2,90 eura na aktuálny mesiac. Zaplatiť to bud emôcť akýmkoľvek spôsobom, SMS-kou, prevodom alebo kartou, čokoľvek si vyberie. V momente keď to urobí sa už pri navštívení akejkoľvek inej stránky, ktorá bude súčasťou tohto systému nebude musieť prihlasovať a nebude musieť samozrejme ani platiť ďalšie peniaze za jej navštívenie. To znamená, že ten systém bude evidovať na akých stránkach sa ten návštevník internetu pohybuje, či sa nachádza v platenej alebo neplatenej zóne.
Čo ak ale nebude chcieť platiť?
Je na rozhodnutí každého jedného internetového média, ktorú časť spoplatní. Nechcem ísť cestou najjednoduchšieho a najdrastickejšieho spoplatnenie internetových stránok, že jednoducho kliknete na článok a keď nezaplatíte, tak ho neuvidíte. Ten systém by sa mal skôr sústrediť na spoplatnenie tých častí, ktoré využívajú najaktívnejší užívatelia. Spoplatnené môžu byť teda napríklad diskusie. Spoplatnia sa ale desiatky služieb.
To znamená, že ak niekto nebude chcieť platiť, bude môcť internet navštevovať naďalej, ale s nejakým obmedzeným prístupom?
Áno, presne tak.
Neobávate sa, že to povedie k tomu, že niektoré články webov zostanú málo navštevované?
Je to samozrejme otázka toho ako inteligentne sa to urobí. Ale ak niekomu stačí, že jeho web bude navštevovať menej ľudí a získa z nich väčšie peniaze, bude to v poriadku.
Každopádne počítate s tým, že to bude viesť k nižšej návštevnosti slovenského internetu?
Slovenského internetu ako celku určite nie. Možno poklesie návštevnosť spoplatnených sekcií.
Aká bude motivácia platiacich aby platili naďalej?
No to je podobná motivácia ako motivácia ľudí, ktorí si kupujú noviny v stánku. Vždy budú ľudia, ktorým nestačí pár správ z televízie a noviny, ktoré im niekto dá zadarmo do schránky, ale ich informačné potreby sú väčšie.
Váha internetu medzi médiami sa ale môže znížiť?
Nemyslím si, že sa to môže stať. Aj napriek tomu, že hovoríme o systéme, ktorého súčasťou bude veľká časť vydavateľov, alebo veľká časť obsahu, veľa ľudí chodí na internet kvôli vyhľadávaniu informácií. Chodia tam kvôli tomu, aby si pozreli na Facebooku fotky spolužiačok, vyhľadali si niečo cez Google a podobne. Myslím si, že k zníženiu návštevnosti by došlo vtedy, keby niekto celosvetovo drasticky znížil počet stránok s voľne prístupným internetovým obsahom, čo ale zatiaľ nehrozí.
Ako sa prerozdelia peniaze získané zo zaplateného internetového obsahu?
Závisí to od toho, či za internetový obsah bude návštevník platiť cez poskytovateľa internetu alebo na konkrétnej internetovej stránke. V princípe ide o to, aby keď si budete kupovať pripojenie k internetu ste si kúpili aj internetový obsah.
Čo ak budem platiť na internete?
40 percent dostane web na ktorom ste zaplatili a zvyšok ide do spoločného balíka z ktorého sa prerozdelia peniaze podľa toho koľko času, na akých stránkach návštevník strávil. ak zaplatíte u providera, ten dostane províziu a zvyšok sa rozdelí podľa času stráveného na jednotlivých stránkach.
Akú úlohu bude pritom plniť NextBig?
Je to projekt dvoch firiem - NextBig a Etargetu. Etarget zabezpečuje technologickú časť a NextBig zabezpečuje odbornú časť a to ako celý projekt bude fungovať.
Majú online média záujem o vaše služby?
Zatiaľ ani jedno médium nám nepovedalo, že by do toho nechcelo ísť a chcú vidieť konkrétne návrhy.
Kedy očakávate, že tento projekt rozbehnete?
Ostrá prevádzka by mala byť od januára, nábehová od októbra alebo novembra.
Aké predpokladáte, že budú tržby systému v prvých mesiacoch?
Médiá budú poznať naše odhady. Ja tie čísla zatiaľ nebudem hovoriť, lebo veľmi veľa závisí od toho, kto tam koľko obsahu reálne dá. Budú to ale pre internetové médiá veľmi významné príjmy.
Zapojíte do systému aj Facebook a Google?
Nemyslím si, že by sa do toho chceli zapojiť. Otázka je, či sa do tohto systému budú chcieť zapojiť aj čisto internetové slovenské médiá, ani s nimi sme zatiaľ ešte nerokovali. Chceme ale, aby bol ten systém otvorený pre všetkých.
Funguje už podobný systém niekde vo svete?
V takejto podobe nie.
Aké tržby potrebujete aby ten systém mohol fungovať?
Investícia do toho systému bude veľká najmä na začiatku, kedy to bude treba celé naprogramovať, neskôr bude výrazným nákladom najmä telefonická podpora. Ak sa už s médiami dohodneme na dostatočnom množstve spoplatneného obsahu, tak systém bude fungovať a bude im zarábať. Len ak bude platiacich menej, tak sa prevádzkovateľovi neskôr vráti investícia.
Koľko z vyzbieraných peňazí si ponechá Etarget a NextBig?
Bude to závisieť od obratu toho systému, náš podiel sa bude postupne znižovať. Každopádne v našom podieli sú zahrnuté všetky náklady, vrátane napríklad transakčných poplatkov za platby kartou či esemeskami.
Čo ak sa vám to nepodarí, bude to signál, že peniaze z internetu sa získavajú veľmi ťažko?
Že to nie je ľahké, je, myslím, jasné už dnes. Ak sa nám to nepodarí so spoločným systémom, tak neviem, či sa to niekomu inému môže podariť.
Vizitka:
Kto je Tomáš Bella
Je autorom viacerých webových projektov a odborníkom na internetové médiá. V minulosti bol zástupcom riaditeľa sme.sk. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.