Bohaté a chudobné krajiny združené vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) dosiahli v nedeľu historickú dohodu, ktorá po neúspešnom summite v mexickom Cancúne má opäť šancu oživiť svetový obchod a s ním podporiť globálny rast.
Ako uviedli britské The Financial Times, po piatich dňoch tvrdých vyjednávaní sa 147 členských štátov nakoniec v Ženeve na zasadaní Všeobecnej rady dohodlo na nových princípoch liberalizácie svetového obchodu. Patrí medzi ne zníženie dovozných ciel pre viaceré produkty z chudobnejších krajín, ako aj dotácií, ktoré bohaté krajiny poskytujú v súčasnosti svojim poľnohospodárom, ale aj iným sektorom. S novými princípmi nakoniec súhlasili kľúčové obchodné mocnosti ako USA, Japonsko, Európska únia aj Brazília.
"Pre WTO je to historická udalosť," uviedol na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia organizácie jej generálny riaditeľ Supačaj Paničpakdi. Ako informovala britská BBC, dohodu privítali najmä chudobnejšie krajiny, ktorým sa tak otvoria väčšie možnosti dostať svoje produkty na trhy ekonomicky vyspelých krajín. Ide najmä o bavlnu, ktorá je zvlášť pre africké štáty kľúčovým vývozným artiklom. Súhlasne sa k dohode postavili aj bohaté štáty. Za svoje ústupky však žiadajú zlepšenie prístupu vlastného priemyselného tovaru na trhy rozvojových krajín, čo znamená zníženie tamojších dovozných ciel.
Napriek historickej dohode však bude potrebné vypracovať podrobné podmienky jej realizácie, čo však podľa ekonómov potrvá ešte zopár rokov. Rokovania o podrobných podmienkach by sa mali začať v septembri. A práve tie budú kľúčové. Napríklad Francúzsku sa plán vôbec nepáči a komisára EÚ pre poľnohospodárstvo Franza Fischlera kritizovalo za príliš veľké ústupky v rozsahu znižovania dotácií. Fischler však uviedol, že dohoda "je dobrá tak pre rozvojové krajiny, ako aj pre Európu." Obavy z nej má Kanada a opatrne sa vyjadrila aj Čína. Ťažkosti očakávajú tiež vo Švajčiarsku, ale podľa švajčiarskeho spolkového prezidenta Josepha Deissa, i keď sa ekonomický tlak na farmárov zvýši, je to jedinečný krok na lepšie otvorenie sa svetovej ekonomiky, z čoho vyťaží viacero krajín.
Ako uviedla Svetová banka, úspešné zrealizovanie dohody by mohlo priniesť svetovej ekonomike do roku 2015 zisk okolo 520 miliárd dolárov, pričom by sa z chudoby mohlo vymaniť približne pol miliardy ľudí. To však len za predpokladu, že bohaté štáty skutočne znížia dovozné clá tak, ako sľúbili. Analytici však upozorňujú, že akékoľvek konkrétne podmienky sa musia dohodnúť do roku 2007, keď v USA vyprší platnosť tzv. legislatívy o zrýchlenom konaní, ktorá obmedzuje právomoci Kongresu zmeniť dohody odsúhlasené Bielym domom. Po jej vypršaní je tu už len malá šanca, že USA novú dohodu prijmú.
Kľúčové body novej dohody
-- zníženie dotácií pre farmárov (do roka by mali klesnúť o 20 percent)
-- postupné zrušenie vývozných dotácií pre farmárov
-- sprísnenie pravidiel o štátnej pomoci pre rozvoj vidieka
-- zníženie dovozných ciel pre agrárne aj priemyselné produkty zo strany všetkých členov WTO
-- zjednodušenie colných pravidiel
-- postupná liberalizácia sektora služieb
"Slovensko podporilo stanovisko Európskej komisie a komisára Fischlera," uviedla pre HN hovorkyňa ministra pôdohospodárstva Katarína Czajliková. Pokiaľ ide o znižovanie podpôr pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, bude potrebné zabezpečiť, aby prebiehalo paralelne vo všetkých krajinách, ktoré ich zatiaľ využívajú. V prípade vývozných subvencií zasa bude nevyhnutné prihliadať nielen na priame vývozné podpory, ale na všetky formy regulácie medzinárodného trhu, ako sú exportné pôžičky a záruky, humanitná pomoc a podobne.