Vysoké ceny ropy majú na ruskú ekonomiku z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv, a to i napriek tomu, že Rusko patrí medzi významných exportérov tejto strategickej suroviny na svete.
"Ak nadobúdate bohatstvo bez toho, aby ste pre to museli čokoľvek urobiť, strácate motiváciu pracovať a zlepšovať sa," uviedol ďalej pre rakúsky denník Die Presse poradca ruského prezidenta Andrej Ilarionov.
Jedným z dôsledkov takéhoto prístupu je podľa Ilarionova aj prudké zhoršenie kvality ruskej hospodárskej politiky. Svoje tvrdenia pritom opiera o vývoj ruskej ekonomiky v posledných rokoch. Kým ešte v roku 2000 hospodárska politika štátu podľa Ilarionova prispievala k rastu ruskej ekonomiky, od roku 2001 rástli ruské exportné ceny rýchlejšie ako samotné hospodárstvo. "Zlá hospodárska politika na domácom trhu tak oslabuje hospodársky rast krajiny," tvrdí. Len tohtoročné vysoké ceny ropy prinesú Rusku dodatočných minimálne 60 miliárd USD, čo by sa malo prejaviť až v 11-percentnom raste ekonomiky. V skutočnosti však Rusko očakáva v tomto roku rast hrubého domáceho produktu o 6,7 %.
Rovnako negatívne sa ropné bohatstvo odrazilo i na ekonomike v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu, kde je takmer všade "nedostatok demokracie, zlá politika, ale za to dostatok peňazí na políciu a armádu". Národný dôchodok na obyvateľa je pritom ešte nižší ako pred ropnou krízou v roku 1973, a to preto, lebo štáty nepovažovali za dôležité udržať ekonomický rozvoj tvrdými reformami. Krajiny OPEC by si pomohli, keby sprístupnili ropné polia a demonopolizovali kľúčové odvetvia," tvrdí Ilarionov. Ruskej vláde zároveň odporúča, aby sa všetkými dostupnými prostriedkami snažila zabrániť zoštátneniu a regulácii ropného priemyslu.
StoryEditor